Imunita štátu v medzinárodnej arbitrážnej a obchodnej praxi II. časť - Politické a ústavnoprávne aspekty.

Theory of restrictive sovereign immunity substantiated itself as wishful, but still not a complete replacement of its older sibling, being obsolete absolute immunity from both jurisdiction and enforcement of arbitral award. Actually, it is widely known that a right of the party to the international arbitration to properly enforce an arbitral award, rendered in its favour against the state, stays a controversial issue. It may be submitted that the aforementioned situation is a courtesy of a residual application of the theory of absolute sovereign immunity - a pain in the neck of traders with its quite disappointing effect, when considering the contemporary modern business world, that both respects and enjoys the doctrine of restricted immunity, and its division between transactions and transactions . In particular, this concept secured access to justice for private actors when trading with states. It may be submitted that both the international commercial and investment arbitration are vivid examples of all the possible doctrinal tensions, exposed by the international law of immunity. The most recent accounts of relevant cases disclose a general shift toward the doctrine of restrictive sovereign immunity and simply put, the restrictive sovereign immunity ought to have a universal scope of applicability across the globe. Except for introducing the issue of the state immunity in international arbitration, this two part long study presents a brief account of the reasons why the doctrine of restrictive immunity should dominate the ground of international commerce. As the story develops, it will make three intertwined observations in this respect.

Exekučná imunita štátu spojená s vážnymi politickými a ústavnými otázkami bola nedávno predmetom rozhodnutia v mediálne mimoriadne známom medzinárodnom spore ¹⁾ rozhodovanom nielen na všetkých stupňoch súdneho konania v Hongkongu, ale aj súdmi v USA,²⁾ v Austrálii³⁾ a v Spojenom kráľovstve.⁴⁾ V súvislosti s tromi rozhodnutiami hongkonských sudcov v uvedenom prípade je možné skonštatovať, že za najkontroverznejšie v porovnaní s rozhodnutiami nižších súdov vo všeobecnosti sa považuje rozhodnutie, vydané v júni 2011 tzv. Konečným odvolacím súdom ("CFA"),⁵⁾ ktorý v Hongkongu plní funkciu najvyššieho súdu, a to hneď z dvoch dôvodov. Jednak zbytočne negatívne naladilo potenciálnych zahraničných investorov zo všetkých štátov, podporujúcich teóriu reštriktívnej imunity, a okrem toho zrejme aj zredukovalo akékoľvek idealistické predstavy o právnom štáte, vyjadrené okrem iného aj v nezávislosti súdnej moci od štátnej exekutívy bez jej ovplyvňovania sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.⁶⁾

Opúšťajúc teóriu reštriktívnej imunity, dlhodobo uplatňovanú súdmi v Hongkongu v súlade s common law,⁷⁾ rozhodnutie CFA bolo podľa Chan⁸⁾ "" Väčšina sudcov CFA však s vedomím dôsledkov ústavného odovzdania Hongkongu Číne od Spojeného kráľovstva 30. júna 1997 poslušne odovzdala aj časť svojej právomoci na rozhodovanie o štátnej imunite⁹⁾ po tom, čo sa po prvýkrát vo svojej histórií CFA obrátil so žiadosťou o výklad právnej otázky na Stály výbor čínskeho Národného ľudového kongresu.¹⁰⁾ Uvedená procedúra je podľa hongkonských komentátorov jedným z tzv. ¹¹⁾ Ústavné tabu na hongkonský spôsob zahrňuje viaceré dvojzmyselné ustanovenia hongkonskej ústavy - Základného práva,¹²⁾ ktoré si vyžadujú interpretáciu ohľadne ich uplatňovania v rámci ústavných mechanizmov, založených hongkonskou ústavou. Politici sa im však dlhodobo zámerne vyhýbajú v snahe vyhnúť sa možným budúcim politickým kontroverziám, ktoré by oficiálny výklad mohol spôsobiť vo vzťahu k Číne.

Postup hongkonského CFA v prípade bol natoľko výnimočný, že dokonca i autori, ktorí súhlasili s rozsudkom CFA, upozornili na zbytočne priveľký krok vzad zo strany hongkonských sudcov, pretože aj keď čínska vláda požiadala Hongkong o rešpektovanie doktríny absolútnej imunity v troch formálnych listoch, nevydala nikdy žiaden priamy príkaz pre CFA obrátiť sa na špeciálny čínsky výkonný orgán so žiadosťou o poskytnutie inštrukcií. Vzhľadom na to, že celá triáda súdnych rozhodnutí v spore zahrňuje aj čiastočný rozbor následkov ústavného prevzatia Hongkongu Čínou spod zvrchovanosti Spojeného kráľovstva v júli 1997, je vhodné čitateľovi predostrieť aspoň stručný náčrt hongkonského Základného práva aj ústavného odovzdania, súvisiaceho s určitými aspektmi analyzovaného prípadu ešte pred samotnou postupnou analýzou všetkých troch rozhodnutí hongkonských súdov.

Pôvodným zámerom ústavného prevzatia Hongkongu pod čínsku zvrchovanosť bolo opätovné zjednotenie Hongkongu a Číny, a to pri zachovaní konceptu "",¹³⁾ a to v mierovej a priateľskej (aspoň navonok) koexistencii kapitalizmu v Hongkongu a socialistického zriadenia v Číne. Hongkong si pritom mohol ponechať vlastnú ústavu aj vlastný právny poriadok, platný ešte pred ústavným prevzatím, okrem prípadov, keď by porušoval hongkonskú ústavu. Čo bolo z hľadiska budúcnosti Hongkongu veľmi dôležité, predpokladalo sa, že pozícia Hongkongu ako dôležitého medzinárodného obchodného, arbitrážneho i finančného centra bude rešpektovaná.¹⁴⁾ Predpokladané zjednotenie Hongkongu a Číny s jej socialistickým právnym a politickým systémom sa však ukázalo byť mimoriadne náročné, pretože i napriek relatívne vysokému stupňu autonómie, ktorou Hongkong vrátane vlastnej zákonodarnej, výkonnej a nezávislej súdnej moci disponuje, ako tvrdí Tai,