Prostredie a medzinárodné právo (so zameraním najmä na prostredie globalizácie)

Autor v tomto príspevku skúma súvislosť práva a prostredia najmä so zameraním na globalizáciu, ktorá podmieňuje pluralizmus, fragmentáciu a rozširovanie medzinárodného práva. Globalizácia podmieňuje tieto aspekty. Autor sa zaoberá aj delením medzinárodného práva a podáva jeho pojem a definíciu aj z hľadiska scenárov vývoja svetového politického systému.

Pri skúmaní problematiky vzťahu práva a prostredia, konkrétne vzťahu prostredia a medzinárodného práva, treba vychádzať z názorov rôznych vedných odborov vzhľadom na šírku problematiky, najmä z názorov právnych filozofov, teoretikov práva, odborníkov na medzinárodné vzťahy, politológov a ďalších.

Problematika vzhľadom na vývoj a význam medzinárodného práva je veľmi rozsiahla.

V súvislosti s výkladom skúmanej problematiky treba upriamiť pozornosť aj priamo na pojem prostredie a medzinárodné právo a historicky aj na prostredie medzinárodného práva, v ktorom sa ono tvorilo a tvorí, vykladá a uplatňuje. Treba teda dokumentovať vznik a vývoj medzinárodného práva, vplyv faktorov prostredia, v ktorom pôsobí a ktoré ho vlastne determinuje v medzinárodnom spoločenstve, resp. v medzinárodných vzťahoch. Tie tvoria zložitý a mnohostranný súhrn rôznych vzťahov. V najvšeobecnejšom sociologickom ponímaní sú medzinárodné vzťahy súhrnom rôznych vzťahov sociálneho charakteru, ktoré existujú medzi subjektmi v určitom prostredí. Súčasťou medzinárodných vzťahov sú aj medzinárodnoprávne vzťahy, ktoré sú upravené medzinárodným právom. Prostredie, v ktorom vznikajú a pôsobia, sa označuje aj pojmami ako priestor a pole. Na medzinárodné právo vplývajú rôzne faktory, resp. vplyvy prostredia, ktoré ho vlastne determinuje. Takýmito faktormi sú napríklad

V tomto smere je veľmi ťažko kategorizovať a určiť váhu a vplyv jednotlivých faktorov na tvorbu, výklad a uplatňovanie medzinárodného práva a jeho ponímanie v širokom právnofilozofickom zmysle.

Tieto faktory sa komplexne dajú spolu s ekonomickými a vojenskými vyjadriť slovom či pojmom sila a moc. Spomenuté faktory sa najmä v sieti politických vzťahov utvárajú v procese organizovania spoločnosti podľa osi moci. Podľa politológov "moc je duševná a fyzická schopnosť aktérov (najmä štátov, pozn. J. A.) dosiahnuť požadované účinky a konať slobodne. Moc je teda schopnosť v prípade potreby prekonať odpor a dosiahnuť kontrolu či ovplyvňovanie konaní aktérov. Ako sociálny fenomén moc napomáha fungovanie spoločnosti: zaisťuje stabilitu základných vzťahov jednotlivcov, skupín a tried v spoločnosti a niekedy aj základné zmeny týchto vzťahov, všeobecne povedané, politika (moc) je teda zdrojom stability a dynamiky naplňovania spoločných cieľov, a to ako vnútorné zaisťovanie podmienok pre život jednotlivcov.

Moc pomáha dosahovať potrebnú harmonizáciu kooperácie a vyvažovania tlakov v praktickej činnosti jednotlivcov a skupín". (Pozri KREJČÍ in Mezinárodní politika, Praha 2007, s.6).

Takéto chápanie pomáha charakterizovať aj vznik, vývoj a rozvoj medzinárodného práva, jeho tvorbu i aplikáciu a interpretáciu v rámci politických či medzinárodnopolitických vzťahov v ich stabilite i dynamike v rámci sociálnopolitického prostredia vnútri i vo vonkajšom prostredí.

V tejto súvislosti možno tiež upozorniť, že českí autori Čepelka a Šturma zdôrazňujú jednoducho materiálne predpoklady zrodu všeobecného, platného medzinárodného práva konca 19. storočia v podstate po dokončení kolonizácie či delenia sveta. (Tento faktor vyjadruje v podstate viaceré faktory prostredia, ktoré uvádzame). Takáto expanzia, ako aj veľmocenské rozpory spolu s niektorými otázkami technického pokroku a zdokonalenia výzbroje spojili geopolitický svet, vznikla medzinárodná deľba práce a ekonomiky predovšetkým európskych mocností, vzniká "európsky koncert", ktorý sa mení na "koncert svetový". Pritom vznikajú pravidlá všeobecného medzinárodného práva či medzinárodnoprávneho poriadku a sú podľa nich sprostredkovaným, právne nadstavbovým reflexom (superstructure) spoločenskopolitickej nadstavby tej doby. Tieto myšlienky vyjadrujú výstižne zrod všeobecnéhomedzinárodného práva. (Pozri ČEPELKA, ŠTURMA, Mezinárodní právo verejné 2008, s. 16-17.). Pripomenuli také základné zásady medzinárodného práva ako ako zásadné právotvorné prvky vtedy vznikajúceho všeobecného práva obyčajovej povahy, ktorá sa však rozvíjala prostredníctvom medzinárodných zmlúv a unifikácie, ktoré zaväzovali predovšetkým spočiatku niektoré štáty.

Teoretici medzinárodného práva sa problematikou prostredia najmä v súvislosti s fragmenáciou, diverzifikáciou a rozširovaním medzinárodného práva zaoberajú osobitne aj v súvislosti s globalizáciou. Touto otázkou sa zaoberala napríklad aj Komisia OSN pre medzinárodné právo v štúdii z roku 2006, ktorá bola publikovaná pod názvom "Fragmentation of International Law: Difficulties arising from the Diversification and Expansion of Interantional Law. Report of the Study Group of the International Law Commission finalized by Mar