Pozitívne opatrenia zamerané na rodovú rovnosť v rozhodnutiach Európskeho súdneho dvora

This article is continuation of the previous article Positive measures aimed to gender equality in the context of EU law and focuses on the origin and purpose of positive measures in EU law and in law of SR on the background of reflection of meanings of the terms "equality" (and its conception) and "discrimination". The article analyses not only judgments of ECJ concerning positive measures aimed to gender equality, but also to opinions of advocates general to these judgments. In the final charter concerned with positive measures in law of SR, which is a summary of previous interpretation, the author formulates her opinions and refers to the possibility of drawing inspiration for the regulation of positive measures on the ground of sex in Slovak legislation the draft of which is currently subject to the approval procedure.

¹⁾ Základné zásady a smerovanie Európskej únie upravuje európska legislatíva, pričom ich obsah a rozsah podrobnejšie špecifikuje judikatúra ESD. Rozhodnutia ESD síce nemajú charakter prameňa práva, ale pre výklad práva a smerovanie európskej legislatívy majú zásadný a určujúci význam.

Aby sa zo zásady rovnosti stal operatívny mechanizmus, bolo nevyhnutné vychádzať z konceptu zákazu diskriminácie. Napriek tomu, že obe zásady majú spoločné črty, nie celkom sa prekrývajú. Poukazuje na to rozsudok vo veci ,²⁾ v ktorom ESD zdôraznil, že "I z praktického hľadiska je zrejmé, že zákaz diskriminácie je potrebný na dosiahnutie stavu rovnosti, avšak predstavuje len minimálnu povinnosť. Na jej dosiahnutie treba väčšinou uskutočniť i tzv. "pozitívne konanie" alebo "pozitívnu diskrimináciu".³⁾

ESD sa venoval aj špecifikácii pojmu diskriminácia a pozitívne opatrenie. K zákazu diskriminácie sa ESD prvýkrát vyjadroval už v roku 1956, keď uviedol, ⁴⁾ Z toho vyplýva, že podobné situácie by sa mali riešiť podobným spôsobom. ESD v ďalšom rozhodnutí stanovil, že ⁵⁾

Celková a v podstate až na malé zmeny do dnešného dňa zaužívaná definícia bola sformulovaná v roku 1963 v rozsudku ⁶⁾ Na jeho základe

ESD vo svojom rozsudku Defrenne III⁷⁾ uznal rovné zaobchádzanie a zásadu zákazu diskriminácie na základe pohlavia v oblasti zamestnanosti a pracovných podmienok za základné právo. Uviedol, že

Európske právo neupravuje formy, obsah ani podmienky pozitívnych opatrení a ponecháva to na legislatívu členských štátov. Uvedený nedostatok však aspoň čiastočne eliminuje judikatúra ESD. V procese rozhodovania ESD zohrávajú významnú úlohu aj stanoviská generálnych advokátov. Úlohou generálneho advokáta je spracovať nezávislé odôvodnené stanovisko a navrhnúť riešenie prípadu, o ktorom sa rozhoduje. ESD nie je viazaný stanoviskom generálneho advokáta, avšak v ôsmich prípadoch z desiatich sa k jeho názoru prikláňa.⁸⁾ Stanovisko generálneho advokáta býva častokrát kľúčom k úplnému pochopeniu myšlienkového a argumentačného pochodu, ktorý nie je dostatočne zrejmý zo samotného rozhodnutia ESD. Čím je kratšie rozhodnutie ESD, tým dôležitejšiu úlohu hrá dobré a podrobné stanovisko generálneho advokáta.⁹⁾

ESD mal príležitosť zaoberať sa problematikou pozitívnych opatrení v deviatich prípadoch, pričom všetky sa týkali rodovej rovnosti. Z toho v prvých troch sa riešil súlad národnej legislatívy s článkom 2 smernice o rovnom zaobchádzaní.¹⁰⁾ Zvyšné riešil ESD po prijatí Amsterdamskej zmluvy¹¹⁾ a zaoberal sa súladom národnej legislatívy s čl. 141 Zmluvy o založení ES (teraz čl. 157 Zmluvy o fungovaní EÚ).¹²⁾

V prípade ESD v roku 1988 rozhodol, že francúzska legislatíva, ktorá umožnila, aby kolektívne zmluvy upravovali špeciálne práva pre ženy (napr. kratší pracovný čas pre ženy nad 59 rokov, poskytovanie voľna kvôli chorobe dieťaťa, poskytovanie jedného dňa voľna na začiatku školského roka, udelenie voľna na Deň matiek), sú neoprávnené.

ESD uviedol, že národná legislatíva môže upraviť výnimky zo zásady rovného zaobchádzania, účelom ktorých je ochrana žien s prihliadnutím na ich tehotenstvo a materstvo a takisto snaha o odstránenie alebo obmedzenie nerovností v spoločenskom živote. ESD poukázal na to, že výnimka uvedená v článku 2 ods. 3) smernice o rovno