Stanovisko Poradnej rady európskych sudcov k slobode prejavu sudcu
Poradná rada európskych sudcov (ďalej len "CCJE")
vypracovala pre Výbor ministrov Rady Európy stanovisko č. 3 (2002) o princípoch a pravidlách regulujúcich sudcovské profesionálne správanie, najmä v oblasti etiky, nezlučiteľného správania sa a nestrannosti.
1)
Z obsahu uvedeného stanoviska vyplýva, že demokratické spoločnosti v ostatných rokoch zvýšili nároky na svoje súdne systémy. Zatiaľ čo architektúra demokracií bola hlboko ovplyvnená, národné rozdiely zostali. Je samozrejmé, že východoeurópske krajiny, ktoré sa rozvíjajú z totalitných režimov, chápu právo a spravodlivosť ako poskytujúce neodmysliteľnú legitímnosť pre rekonštrukciu demokracie. Tam viac, ako kdekoľvek inde, justičný systém presadzuje sám seba vo vzťahu k ostatným mociam v štáte prostredníctvom svojej funkcie súdneho dohľadu (bod 11).
Právomoci zverené sudcom nie sú predmetom len vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá je vyjadrením vôle národa, ale podliehajú aj princípom medzinárodného práva a spravodlivosti uznávaným v moderných demokratických spoločnostiach (bod 12).
V ostatných rokoch sa objavili určité náznaky potreby posilnenia záruk sudcovskej nezávislosti a nestrannosti; boli ustanovené nezávislé orgány s cieľom ochrany súdnej moci pred neprimeranými zásahmi; význam Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") narástol a dostal sa do povedomia prostredníctvom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len ESĽP) a vnútroštátnych súdov (bod 15).
Nezávislosť sudcu je základným princípom a právom občanov každého štátu, vrátane jeho sudcov. Má individuálny aj inštitucionálny aspekt. Moderný demokratický štát je založený na trojdelení štátnej moci. Každý individuálny sudca musí urobiť všetko, aby presadzoval nezávislosť súdnej moci na obidvoch úrovniach. Inštitucionálnej aj individuálnej (bod 16).
Sudcovia nemôžu byť izolovaní od spoločnosti, v ktorej žijú, keďže súdny systém môže fungovať riadne len ak sú sudcovia v kontakte s realitou. Navyše, aj sudcovia, ako občania, požívajú základné práva a slobody garantované najmä Dohovorom (sloboda prejavu, náboženstva atď.) (bod 27).
Diskusia v rámci CCJE ukázala potrebu ustanoviť rovnováhu medzi právom sudcov na slobodu názoru a prejavu a požiadavkou neutrality. Pre sudcov je preto