K problematike súladu Špeciálneho súdu s Ústavou Slovenskej republiky

Autor sa v príspevku zaoberá otázkou súladu Špeciálneho súdu s Ústavou podľa nálezu pléna Ústavného súdu PL. ÚS 17/08 - 238 z 20. mája 2009 a jeho dôsledkami na stíhanie závažnej trestnej činnosti v podmienkach opätovného zriadenia tohto súdu vo forme Špecializovaného trestného súdu.

Dňa 17. júla 2009 bol v Zbierke zákonov č. 290/2009 Z.z. uverejnený nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 17/08 - 238, na základe ktorého stráca zákon č. 458/2003 Z.z. O zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a súvisiace predpisy účinnosť (ďalej len "zákon o Špeciálnom súde). Súčasne v ten istý deň bol uverejnený zákon č. 291/2009 Z.z. o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zámerom zákonodarcu bolo kontinuálne nadviazať na činnosť Špeciálneho súdu s tým, že sa súčasne malo vyhovieť nálezu ústavného súdu.

Ani toto riešenie sa nevyhlo polemike, či bol Špeciálny súd, najmä ako celok, v rozpore s ústavou a či sa podarilo Špecializovanému trestnému súdu zachovať kontinuitu so Špeciálnym súdom.

Základ ústavnoprávneho problému súvisí s čl. 143 ods. 1, 2 Ústavy SR (ďalej len ústavný súd), ktorý od roku 1993 nebol dotknutý žiadnou novelou.

Skôr, než sa budeme venovať nálezu ústavného súdu a nadväznému legislatívnemu riešeniu, treba uviesť, aký priestor poskytuje čl. 143 ústavy na zriadenie Špeciálneho súdu.

Podľa čl. 143 ods. 1 ústavy sústavu súdov tvoria Najvyšší súd SR a ostatné súdy. Podľa čl. 143 ods. 2 podrobnejšiu úpravu sústavy súdov, ich pôsobnosť, organizáciu a konanie pred nimi ustanoví zákon. Ústava rozoznáva v sústave súdov na jednej strane najvyšší súd a na strane druhej ostatné súdy. Z citovanej ústavnej dikcie vyplýva, že ústava pripisuje najvyššiemu súdu v sústave súdov osobitný význam, ktorý spočíva najmä v tom, že jeho postavenie možno meniť iba zmenou ústavy. To sa však vzťahuje iba na samotnú existenciu najvyššieho súdu. Nevzťahuje sa to na jeho pôsobnosť, organizáciu a na konanie pred ním, ani na jeho sídlo. Aj na tieto otázky týkajúce sa najvyššieho súdu sa vzťahuje čl. 143 ods. 2 ústavy, podľa ktorého podrobnejšiu úpravu sústavy súdov, ich pôsobnosť, organizáciu a konanie pred nimi ustanoví zákon.

Pokiaľ ide o ostatné súdy, ktoré podľa čl. 143 ods. 1 patria do sústavy súdov, neustanovuje ústava, ktoré súdy patria medzi tzv. ostatné súdy. Pre tieto ostatné súdy platí to, čo čl. 143 ustanovuje v ods. 2, podľa ktorého podrobnejšiu úpravu sústavy súdov, ich pôsobnosť, organizáciu a konanie pred nimi ustanoví zákon.

Okrem okresných súdov a krajských súdov, ktoré majú všeobecnú pôsobnosť vo veciach občianskoprávnych a trestnoprávnych a v niektorých veciach správneho súdnictva, mali osobitnú náplň činnosti bývalé vojenské súdy.

Ústava umožňuje zriadenie iných súdov osobitného vecného zamerania napr. vo veciach pracovnoprávnych, obchodných i prípadne samostatného správneho súdnictva. Pravda v prípade, že by sa zriadil Najvyšší správny súd, ktorý by prevzal i niektoré ústavné kompetencie ústavného súdu (napr. zákonnosť volieb do zastupiteľských orgánov, kompetenčný spor o pôsobnosti NKÚ SR), muselo by sa to vykonať aj príslušnou zmenou ústavy.

Pri zriaďovaní Špeciálneho súdu viedol zákonodarcu zámer dokonalejšieho postihu niektorých závažných trestných činov (organizovaný zločin, korupcia) s tým, aby sa posilnila nezávislosť sudcov od miestnych a iných vonkajších vplyvo