K niektorým ústavným a zákonným aspektom praxe Súdnej rady v procese menovania sudcov všeobecných súdov

Bezprostredným popudom pre túto poznámku sa stal novinový článok, v ktorom člen Súdnej rady Slovenskej republiky opisuje svoje skúsenosti s jej činnosťou vrátane tých jej aktivít, ktoré majú zákonné a ústavné aspekty.¹⁾ Ako bývalý sudca ústavného súdu by som sa chcel zamerať na viaceré ústavné a zákonné dôsledky doterajšej praxe Súdnej rady v procese menovania sudcov všeobecných súdov, a to tiež preto, že viacerí neúspešní kandidáti na sudcov "zablokovaní" Súdnou radou sa so svojimisťažnosťami obracali a obracajú na Ústavný súd, namietajúc porušenie základného práva podľa Čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Úvodom stačí uviesť, že Súdna rada Slovenskej republiky (ďalej len Súdna rada) bola "vtelená" do siedmej hlavy Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava) ústavným zákonom č.90/2001 Z.z. ako osobitný ústavný orgán reprezentujúci súdnictvo s vlastnou pôsobnosťou a reálne napĺňajúci ústavnú zásadu nezávislosti a oddelenia súdnej moci od iných orgánov štátu. Do jej pôsobnosti ústavodarca zaradil šesť funkcií (Čl. 141a ods. 4 písmeno a)-f) ústavy), pričom ic