Cieľom tohto príspevku je zamyslieť sa nad právnou úpravou výberových konaní na funkciu sudcu majúcou pôvod v novej vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 307/2022 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu, účinnej od 15. septembra 2022, z pohľadu jej kompatibility s právom Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ v oblasti ochrany osobných údajov, ako aj z pohľadu toho, či skvalitnila a zefektívnila výberové konania na funkciu sudcu.
Právo Európskej únie a judikatúra Súdneho dvora EÚ k ochrane osobných údajov uchádzačov vo výberovom konaní
Vzhľadom na zvýšenú výmenu osobných údajov medzi verejnými a súkromnými subjektmi – vrátane fyzických osôb, združení a podnikov – je úlohou práva Európskej únie vymedziť pevný a ucelený rámec ochrany údajov.
1)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016, s. 1) (ďalej len " GDPR") zvýšilo povedomie občanov Európskej únie o pravidlách ochrany údajov a ich právach (výsledky Eurobarometra uverejneného v máji 2019).
Právo na ochranu osobných údajov je základným právom, ktorého dodržiavanie predstavuje významný cieľ pre Európsku úniu (ďalej aj "Únia").
Je zakotvené v článku 8 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len "Charta").
2)
Toto základné právo je, okrem iného, úzko spojené s právom na rešpektovanie súkromného a rodinného života uvedeným v článku 7 Charty. Právo na ochranu osobných údajov je takisto definované v článku 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len "ZFEU").
3)
Pokiaľ ide o sekundárne právo, od druhej polovice 90. rokov 20. storočia prijalo Európske spoločenstvo rôzne nástroje, ktorých cieľom je zabezpečovať ochranu osobných údajov. Smernica 95/46/ES o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov
4)
(ďalej len "smernica 95/56/ES") predstavovala v tejto súvislosti základný právny akt Únie v danej oblasti. Táto smernica stanovila všeobecné podmienky zákonnosti spracovania týchto údajov, ako aj práva dotknutých osôb, a stanovila najmä vytvorenie nezávislých dozorných orgánov v členských štátoch.
V roku 2016 Únia zmenila všeobecný právny rámec. Na tento účel prijala nariadenie GDPR, ktorým sa zrušuje smernica 95/46 a ktoré je priamo uplatniteľné od 25. mája 2018.
Medzi základné pravidlá uplatňovania pravidiel ochrany údajov podľa nariadenia GDPR platí pravidlo "jeden kontinent, jeden právny rámec" a "pravidlá Únie sú referenčným bodom pre kvalitnejšiu ochranu údajov po celom svete", keďže čoraz viac krajín na celom svete pristupuje k moderným pravidlám ochrany údajov, a ako referenčný bod používajú štandardy Únie v oblasti ochrany údajov.
5)
Medzi ciele GDPR patrí:
6)
a) prispôsobenie právnej regulácie ochrany osobných údajov pomerom dnešnej doby,
b) zjednotenie práva ochrany osobných údajov vo všetkých štátoch Únie a ďalších štátoch, na ktoré dopadá,
c) posilnenie práv v oblasti ochrany osobných údajov všetkých osôb, ktoré sú subjektmi údajov a dosiahnutie zjednoteného výkladu GDPR dozornými úradmi jednotlivých štátov Únie,
d) posilnenie dôveryhodnosti Únie a jej členských štátov (a ďalších štátov, ktoré pod GDPR spadajú) pre iné štáty, ktoré majú záujem na rozvoji obchodu s Úniou a s tým súvisiacim poskytovaním osobných údajov medzi štátmi.
Výklad pojmu "osobné údaje" uchádzača vo výberovom konaní v judikatúre Súdneho dvora EÚ
Súdny dvor EÚ (ďalej len "SDEU") v rozsudku z 20. decembra 2017 vo veci C-434/16, Peter Nowak proti Data Protection Commissioner(EU:C:2017:994) vyslovil právny názor na interpretáciu pojmu "osobné údaje" uchádzača vo výberovom konaní.
7)
Pán Nowak bol účtovný praktikant, ktorý neuspel na skúške, ktorá bola organizovaná írskou komorou účtovníkov. Podľa vnútroštátneho zákona o ochrane údajov podal pán Nowak žiadosť o prístup, pokiaľ ide o všetky osobné údaje, ktoré sa ho týkajú a ktoré má v držbe komora účtovníkov. Komora účtovníkov pánovi Nowakovi poskytla niektoré dokumenty, ale odmietla mu odovzdať jeho kópiu skúšky z dôvodu, že neobsahuje osobné údaje, ktoré sa ho týkajú, v zmysle zákona o ochrane údajov. Supreme Court (Najvyšší súd, Írsko) rozhodujúci o odvolaní podanom pánom Nowakom položil SDEU otázku, či sa má článok 2 písm. a) smernice 95/46/ES vykladať v tom zmysle, že za takých podmienok, o aké išlo vo veci samej, písomné odpovede uchádzača na odbornej skúške a prípadné poznámky skúšajúceho, ktoré sa na ne vzťahujú, predstavujú osobné údaje týkajúce sa uchádzača v zmysle tohto ustanovenia.
V prvom rade SDEU uviedol, že na to, aby sa určitý údaj mohol kvalifikovať ako "osobný údaj" v zmysle článku 2 písm. a) smernice 95/46/ES sa nevyžaduje, aby sa všetky informácie umožňujúce identifikovať dotknutú osobu nachádzali v rukách jedinej osoby. V prípade, keď skúšajúci nepozná identitu uchádzača pri hodnotení jeho odpovedí v rámci skúšky, samotný subjekt, ktorý skúšku organizuje, v tomto prípade komora účtovníkov, disponuje potrebnými informáciami, ktoré mu umožňujú bez ťažkostí alebo pochybností identifikovať tohto uchádzača prostredníctvom jeho identifikačného čísla uvedeného na kópii skúšky alebo na vrchnom liste tejto kópie, a tak mu priradiť jeho odpovede.
V druhom rade SDEU konštatoval, že písomné odpovede uchádzača na odbornej skúške predstavujú informácie, ktoré súvisia s jeho osobou. Obsah týchto odpovedí totiž odzrkadľuje úroveň znalostí a schopností uchádzača v danej oblasti, prípadne aj jeho myšlienkové pochody, úsudok a kritické myslenie. Okrem toho cieľom získavania uvedených odpovedí je zhodnotiť odborné schopnosti uchádzača a jeho spôsobilosť vykonávať predmetné povolanie. Navyše, použitie týchto informácií, ktorého