Vyše štyristo sťažností tureckých sudcov a prokurátorov, ktorí namietali ich väznenie po neúspešnom pokuse o vojenský prevrat v roku 2016, je zaujímavé nielenz pohľadu konkrétnych reálií. Tu vystupuje do popredia najmä odôvodnenosť predlžovania výnimočného stavu a primeranosti krajných opatrení (väznenie) voči sudcoma prokurátorom. Dôležitý je aj „novátorský“ prístup Európskeho súdu pre ľudské práva pri využití formulácie „nie je potrebné skúmať“ namietané porušenia iných práv, keď o jednom z nich rozhodol, že bolo porušené.
More than four hundred complaints fromTurkish judges and prosecutors who objected to their detention after a failed military coup in 2016 is interesting not only in terms of specific realities. In particular, the justification for extending the state of emergency and the adequacy of extreme measures (detention) against judges
and prosecutors come to the fore. The “innovative” approach of the European Court of Human Rights in using the wording “there is no need to examine” the alleged violations of other rights is also important when one of them has been found to have been violated.
SVÁK, J.: Väznenie sudcov a prokurátorov počas výnimočného stavu v Turecku; Justičná revue, 74, 2022, č. 2, s. 242 – 249
Kľúčové slová: vojenský prevrat, výnimočný stav, väzba, sudcovia a prokurátori.
Key words: military coup, state of emergency, detention, judges and prosecutors.