Otvorené otázky fikcie vzdania sa funkcie sudcu

Vydáno: 29 minút čítania
Autor ponúka ústavnoprávnu analýzu nového dôvodu a spôsobu zániku funkcie sudcu, ku ktorému dochádza v dôsledku fikcie vzdania sa funkcie, ktorá vzniká v okamihu, keď sudca všeobecného súdu podpíše vyhlásenie o súhlase s jeho kandidatúrou vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky alebo do Európskeho parlamentu. Autor prijíma záver, v zmysle ktorého je taká právna úprava zániku funkcie sudcu v súlade s požiadavkou ochrany nezávislosti a nestrannosti súdnictva a sudcov a preto aj v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Author offers a constitutional analysis of the newly adopted reason and way how the function of a judge expires as a consequence of his sgnature of the declaration of agreement with his candidature in the general elections to the National Parliament of the Slovak Republic or to the European Parliament. The author concludes that the new legal provision of such a manner of expiration of the function of a judge is in compliance with the requirement of the protection of independence and impartiality of judiciary and of judges and thus in conformity with the Constitution of the Slovak Republic.
MAZÁK, J.: Otvorené otázky fikcie vzdania sa funkcie sudcu; Justičná revue, 72, 2020, č. 6-7, s. 855 - 865.

 
Poznámka o prezumpcii ústavnosti zákona a úvod
Ústavnosť zákona sa síce skúma aj v priebehu celého legislatívneho procesu, avšak k jej účinnému posudzovaniu dochádza výlučne v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") o súlade právnych predpisov [§ 74 a nasl. zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o ústavnom súde")].
Z podstaty konania o súlade právnych predpisov vyplýva, že každý zákon (odhliadneme od iných všeobecne záväzných právnych predpisov) sa považuje za súladný s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len "ústava"), ústavnými zákonmi a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky až kým sa v tomto konaní nevysloví opak, t.j. jeho nesúlad. 1) Táto prezumpcia ústavnosti zákona sa uplatňuje ako zásada s výnimkami, ktoré však nemajú význam pre tento príspevok, a kým ústavný súd neprijme výrok o jeho nesúlade, dovtedy sa taký zákon musí povinne aplikovať. 2)
Prezumpcia ústavnosti zákona sa v plnej miere vzťahuje aj na zákon č. 282/2019 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o sudcoch"). Podľa nového znenia § 19 zákona o sudcoch:
"Za vzdanie sa funkcie sudcu sa považuje aj podpísanie vyhlásenia, v ktorom sudca vyjadrí súhlas so svojou kandidatúrou na kandidátnej listine politickej strany alebo politického hnutia vo voľbách do národnej rady a vo voľbách do európskeho parlamentu podľa osobitného predpisu.".
Nové znenie § 19 citovaného zákona nebolo doposiaľ napadnuté na ústavnom súde návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov. 3)
Z dôvodu uplatnenia prezumpcie ústavnosti zákona č. 289/2019 Z.z. som sa vo svojom príspevku v dennej tlači nevenoval skúmaniu jeho súladu s ústavou, skôr som namietal to, že by neústavnosť mohla spočívať v jednoduchom fakte, že sa v tejto právnej úprave použila fikcia ako legislatívny nástroj. 4)
V tomto príspevku sa už venujem problému, či taký spôsob zániku funkcie sudcu, aký je obsiahnutý v novelizovanom § 19 zákona o sudcoch, je zásahom do ústavnej hodnoty spočívajúcej v tom, že sudca Slovenskej republiky má garantovanú dobu výkonu funkcie do dosiahnutia veku určeného na povinný odchod do dôchodku.
Nadväzne na záver o takom zásahu skúmam, či zánik funkcie sudcu podľa fikcie ustanovenej v § 19 zákona o sudoch je takým zákonným opatrením, ktoré má legitímny cieľ, je vhodné a nevyhnutné na jeho dosiahnutie a súčasne je primerané. V závere sa vyjadrím aj k niektorým názorom Viktora Ewerlinga v článku
Zánik funkcie sudcu kandidatúrou vo voľbách z pohľadu ústavy
a uvediem záverečný postoj k ústavnosti sporného § 19 zákona o sudcoch.
 
Doba výkonu funkcie sudcu ako ústavná hodnota právneho štátu
Sudcov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky; vymenúva ich bez časového obmedzenia (Čl. 145 ústavy). Ústava upravuje len dva spôsoby zániku funkcie sudcu. Vzdanie sa funkcie a odvolanie z nej, ktoré je povinné alebo fakultatívne (Čl. 146, 147 ods. 1 a 2). Ostatné spôs

Související dokumenty

Súvisiace články

Rozhodovanie Ústavného súdu SR o možnosti väzobného stíhania sudcov
Zánik funkcie sudcu kandidatúrou vo voľbách z pohľadu Ústavy SR
Nová právna úprava výberových konaní na funkciu sudcu
Väznenie sudcov a prokurátorov počas výnimočného stavu v Turecku
Sociálne siete a sudcovia
Je pre prácu sudcu dôležitejšie IQ alebo EQ?
Súbeh disciplinárneho konania a trestného konania proti sudcovi
Uplatňovanie kasačného princípu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov (inauguračná prednáška)
Veľký senát a ustálená rozhodovacia prax (inauguračná prednáška)
Súdnosť a (s)právne rozhodovanie
K zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup Ústavného súdu Slovenskej republiky
K niektorým ústavným a zákonným aspektom praxe Súdnej rady v procese menovania sudcov všeobecných súdov
Ke smyslu a účelu práva z pohledu interpretace právních předpisů: argumentaci teleologickým výkladem (vázanosti soudce zákonem)
K problematike súladu Špeciálneho súdu s Ústavou Slovenskej republiky
Sudcovské rady
Sudcovská integrita ako zákonný pojem a súčasť sudcovskej etiky
(Ne)Správne stanovisko?
Pojednanie o osobnej zodpovednosti pri výkone práva
Dovolanie generálneho prokurátora

Súvisiace predpisy

289/2019 Z.z. , ktorou sa určuje výška pomernej časti stabilizačnej pôžičky poskytnutej na akademický rok 2019/2020, o ktorú sa zníži nesplatená istina stabilizačnej pôžičky
Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov