"Ústavný súd v zmysle zákona o Ústavním soudu musí vždy začínať rozplietať vec od jej konca."
Úvod
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že nie je ďalšou inštanciou v systéme všeobecných súdov,
2)a že
"ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, a to predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. I. ÚS 214/09)."
3) Vo vzťahu k prieskumu rozhodnutí všeobecných súdov neuplatňuje ústavný súd prílišný aktivizmus, čím sa výrazne líši napríklad od Ústavného súdu Českej republiky a riadi sa skôr pravidlom zdržanlivosti, rešpektujúc princíp právnej istoty.
4) V tomto smere je príznačný nález ústavného súdu z 29. septembra 2011, sp. zn. IV. ÚS 77/2010, ktorým ústavný súd nevyhovel (okrem iných) návrhu na zrušenie zjavne nespravodlivého rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o trovách konania o mimoriadnom dovolaní, ktoré bolo podané na základe podnetu žalovaného, ktorý sa bránil proti (podľa nášho názoru) zjavne neopodstatnenej žalobe.
5)
S problematikou prieskumu rozhodnutí všeobecných súdov zo strany ústavného súdu sa síce spája viacero otázok,
6) v tomto článku sa však zameriavame iba na otázku, či má ústavný súd právomoc preskúmavať na základe ústavnej sťažnosti kasačné (zrušujúce) rozhodnutie dovolacieho súdu (o dovolaní, resp. o mimoriadnom dovolaní),
7) inak povedané, či je proti kasačnému rozhodnutiu dovolacieho súdu prípustná ústavná sťažnosť, a ak áno, za akých podmienok. Ide o otázku pomerne významnú,
8) zložitú a do istej miery aj kontroverznú, a to nielen vo vzťahu k rozhodovacej praxi nášho ústavného súdu, ale napríklad aj vo vzťahu k rozhodovacej praxi Ústavného súdu Českej republiky, ako na to poukážeme.
9)Pri hľadaní odpovede na predmetnú otázku budeme prihliadať na publikované rozhodnutia ústavného súdu a Ústavného súdu Českej republiky a budeme sa spoliehať na to, že tieto súdne inštancie v odôvodnení svojich rozhodnutí vhodne zhrnuli podstatný obsah námietok sťažovateľov z ich sťažností proti kasačným rozhodnutiam dovolacieho súdu. Zameriame sa na právnu úpravu
de lege lataa opomenieme úvahy
de lege ferenda
ako aj úvahy o tom, kedy je ústavná sťažnosť proti kasačnému rozhodnutiu dovolacieho súdu dôvodná.
10)
Legislatívny rámec podmienok prípustnosti ústavnej sťažnosti fyzických a právnických osôb proti rozhodnutiam všeobecných súdov
Podmienky prípustnosti ústavnej sťažnosti fyzických a právnických osôb proti rozhodnutiam všeobecných súdov sú upravené najmä v čl. 127 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len "ústava") a v § 49 a nasl. zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 38/1993 Z. z."). Právna úprava obsiahnutá v týchto právnych normách je podobná českej p