Ústavná sťažnosť sa čoraz viac vníma ako ďalší de facto opravný prostriedok proti rozhodnutiam všeobecných súdov v súkromnoprávnych veciach. Autor v tomto príspevku analyzuje právnu úpravu prípustnosti ústavnej sťažnosti de lege lata, a to vo vzťahu ku kasačnému rozhodnutiu dovolacieho súdu, pričom poukazuje na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj na stanoviská prezentované v rozhodovacej praxi Ústavného súdu Českej republiky. V závere sa autor pokúša vymedziť, za akých podmienok je prípustná ústavná sťažnosť proti kasačnému rozhodnutiu dovolacieho súdu.
Kasačné rozhodnutie dovolacieho súdu a ústavná sťažnosť
Mgr.
Róbert
Jakubáč
PhD.
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
"Ústavný súd v zmysle zákona o Ústavním soudu musí vždy začínať rozplietať vec od jej konca."
Jiří Mucha
1)Úvod
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že nie je ďalšou inštanciou v systéme všeobecných súdov,2)a že
"ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, a to predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. I. ÚS 214/09)."
3) Vo vzťahu k prieskumu rozhodnutí všeobecných súdov neuplatňuje ústavný súd prílišný aktivizmus, čím sa výrazne líši napríklad od Ústavného súdu Českej republiky a riadi sa skôr pravidlom zdržanlivosti, rešpektujúc princíp právnej istoty.4) V tomto smere je príznačný nález ústavného súdu z 29. septembra 2011, sp. zn. IV. ÚS 77/2010, ktorým ústavný súd nevyhovel (okrem iných) návrhu na zrušenie zjavne nespravodlivého rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o trovách konania o mimoriadnom dovolaní, ktoré bolo podané na základe podnetu žalovaného, ktorý sa bránil proti (podľa nášho názoru) zjavne neopodstatnenej žalobe.5)S problematikou prieskumu rozhodnutí všeobecných súdov zo strany ústavného súdu sa síce spája viacero otázok,6) v tomto článku sa však zameriavame iba na otázku, či má ústavný súd právomoc preskúmavať na základe ústavnej sťažnosti kasačné (zrušujúce) rozhodnutie dovolacieho súdu (o dovolaní, resp. o mimoriadnom dovolaní), 7) inak povedané, či je proti kasačnému rozhodnutiu dovolacieho súdu prípustná ústavná sťažnosť, a ak áno, za akých podmienok. Ide o otázku pomerne významnú,8) zložitú a do istej miery aj kontroverznú, a to nielen vo vzťahu k rozhodovacej praxi nášho ústavného súdu, ale napríklad aj vo vzťahu k rozhodovacej praxi Ústavného súdu Českej republiky, ako na to poukážeme.9)Pri hľadaní odpovede na predmetnú otázku budeme prihliadať na publikované rozhodnutia ústavného súdu a Ústavného súdu Českej republiky a budeme sa spoliehať na to, že tieto súdne inštancie v odôvodnení svojich rozhodnutí vhodne zhrnuli podstatný obsah námietok sťažovateľov z ich sťažností proti kasačným rozhodnutiam dovolacieho súdu. Zameriame sa na právnu úpravu de lege lataa opomenieme úvahy
de lege ferenda
ako aj úvahy o tom, kedy je ústavná sťažnosť proti kasačnému rozhodnutiu dovolacieho súdu dôvodná.10)Legislatívny rámec podmienok prípustnosti ústavnej sťažnosti fyzických a právnických osôb proti rozhodnutiam všeobecných súdov
Podmienky prípustnosti ústavnej sťažnosti fyzických a právnických osôb proti rozhodnutiam všeobecných súdov sú upravené najmä v čl. 127 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len "ústava") a v § 49 a nasl. zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 38/1993 Z. z."). Právna úprava obsiahnutá v týchto právnych normách je podobná českej p