JUDr. Róbert Jakubáč, PhD.

Normatívne ustanovená povinnosť vysielateľa zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov predstavuje nástroj na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, verejného zdravia a mravnosti, ako aj nástroj na ochranu demokratického právneho štátu. Príspevok analyzuje normatívnu úpravu povinnosti vysielateľa zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov v kontexte správneho súdnictva. Osobitná pozornosť je venovaná otázke miery požiadavky súladu spravodajského programu s objektívnou realitou, ako aj otázke dôsledkov kritického, resp. negatívneho vyznenia spravodajského programu z hľadiska povinnosti vysielateľa zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť týchto programov.

Na úsvite štvrtej dekády prác na rekodifikácii nášho súkromného práva je stav normatívnej úpravy vecných práv tristný. Kým český zákonodarca k realizácii zásadných zmien v tejto oblasti, ktorých potrebu v minulosti avizoval Karel Eliáš,1) už pristúpil, slovenského zákonodarcu táto výzva ešte len čaká. Istou mierou optimizmu vo vzťahu k jej úspešnému zvládnutiu nás môže napĺňať skutočnosť, že tematika rekodifikácie vecného práva obohacuje stránky odborných časopisov a konferenčných zborníkov,2) a že (i keď v menšej miere) nachádza svoj odraz aj v knižných publikáciách. Jednou z nich je monografia Zásady vecných práv na Slovensku z dielne vydavateľstva C. H. Beck (ďalej len "recenzovaná monografia").

Pôda, osobitne poľnohospodárska pôda, ako životne dôležitý, obmedzený, neobnoviteľný a nenahraditeľný zdroj1) tvoriaci integrálnu súčasť ekosystémov Zeme,2) je (parafrázujúc dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku...

Konanie o zázname predstavuje v praxi frekventovaný druh katastrálneho konania, v ktorom sa vykonáva zápis vzniku, zmeny alebo zániku práva k nehnutelnosti do katastra nehnutelnostl. Predmetný článok približuje konanie o zázname optikou kritickej reflexie správnej súdnej praxe. Osobitná pozornost je pritom venovaná uplatňovaniu základných pravidiel správneho konania a princípov dobrej správy v konaní o zázname a tiež súdnemu prieskumu opatrení okresného úradu v konaní o zázname.

Vymedzenie nehnuteľnej veci v právnom zmysle má ďalekosiahle dôsledky naprieč celým právnym poriadkom, t. j. v oblasti súkromného práva aj verejného práva. Autor v predmetnom príspevku analyzuje premietnutie superficiálnej zásady do vymedzenia nehnuteľnej veci v referentskom návrhu Občianskeho zákonníka. Osobitnú pozornosť pritom autor venuje vymedzeniu súčasti pozemku. Bez povšimnutia autora nezostáva ani otázka charakteru pripevnených a zabudovaných zariadení. Napokon sa venuje superficiálnej zásade aj v komparatívnej perspektíve.

Premlčacia lehota na uplatnenie nároku podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti domáhať sa voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, aby mu ponúkol na kúpu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel, a to za rovnakých podmienok, za akých ho sám nadobúdateľ nadobudol, začína plynúť až od okamihu nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti na základe relatívne neplatnej zmluvy, a nie už od okamihu uzavretia tejto relatívne neplatnej zmluvy.

Normatívna úprava zásady formálnej publicity katastra nehnuteľností už dlhšiu dobu v kontexte pokrokov v oblasti informačných technológií, ako aj v kontexte ochrany súkromia a osobných údajov, implikuje viaceré interpretačné polemiky. Autori v predmetnom príspevku analyzujú normatívnu úpravu formálnej publicity zbierky listín katastrálneho operátu de lege lata. Osobitnú pozornosť pritomautori venujú otázke možnosti sprístupnenia zmlúv uložených v zbierke listín katastrálneho operátu.

V rámci osláv 100. výročia založenia Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej aj „Právnická fakulta“) sa v dňoch 12. a 13. septembra 2022 uskutočnil v poradí ôsmy ročník Bratislavského...

Anotácia Autori v predmetnom príspevku analyzujú normatívnu úpravu záložného práva k nehnuteľnosti ako zabezpečovacieho opatrenia, ktoré bolo zriadené postupom súdu podľa § 343 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov v konaní o vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Osobitnú pozornosť venujú autori forme zápisu tohto záložného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností a vplyvu rozhodnutia súdu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ako zabezpečovacieho opatrenia na vkladové konanie, ktoré začalo skôr, ako bolo okresnému úradu doručené toto rozhodnutie súdu. Autori sa taktiež zamýšľajú nad otázkami zániku a výmazu uvedeného záložného práva k nehnuteľnosti z katastra nehnuteľností.

„Titulom pre nakladanie s majetkom úpadcu vrátane nehnuteľností je súpis majetku. Ak je určitá nehnuteľnosť v súpise majetku, tak pri speňažení majetku je dostatočným podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností na ďalší subjekt práve súpis majetku. Nie je preto nevyhnutné, aby bol úpadca ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností zapísaný.“

„Pod vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou v zmysle § 149 ods. 4 OZ je ... potrebné rozumieť nielen uzavretie takejto dohody, ale i podanie návrhu na vklad na jej základe v lehote troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na druhej strane nie je namieste súčasne trvať aj na zavkladovaní predmetnej dohody v uvedenej trojročnej lehote, pretože pokiaľ zákon za postačujúce považuje podanie návrhu na súd v tejto lehote, nie je dôvod nepriznať ekvivalentný právny následok aj podaniu návrhu na vklad.“

Praha: Leges, 2021, 131 s., ISBN 978-80-7502-502-9

„Škoda môže vzniknúť aj v príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia orgánu štátu, ktoré bude zrušené skôr, ako nadobudne právoplatnosť – v tomto prípade je však potrebné zodpovednosť štátu za škodu, ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s vydaním takéhoto rozhodnutia, posudzovať podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nie podľa ustanovení toho istého zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.“

Príspevok prezentuje niektoré dôležité otázky súvisiace s rekodifikáciou vecných práv v historickom a komparatívnom kontexte s osobitným zreteľom na právnu úpravu vecných práv v českom a maďarskom Občianskom zákonníku. Autor sa najskôr zaoberá otázkami systematiky právnej úpravy vecných práv. Následne sa pozornosť autora sústreďuje na vecné otázky rekodifikácie vecných práv.

Banská Bystrica : Belianum, 2020, 166 s., ISBN9788055717166.

Právne dejiny Slovenska sú plné rôznych (viac aj menej známych) projektov kodifikácie, resp. rekodifikácie súkromného práva. Len v relatívne krátkom rozmedzí rokov 1900 až 1937 uzreli svetlo sveta štyri takéto...

Analyzujeme návrh právnej úpravy výkladu ustanovení súkromného práva v pripravovanom novom Občianskom zákonníku a dôvodovú správu k nej. Upozorňujeme na nedostatočné vecné odôvodnenie navrhovanej právnej úpravy v dôvodovej správe a na eventuálne hrozby vyplývajúce z použitia pojmov s pomerne neurčitým alebo nie všeobecne akceptovaným a ustáleným obsahom v rámci právnej úpravy výkladu ustanovení súkromného práva, pričom navrhovanú právnu úpravu v obsahovej rovine vnímame ako príliš vágnu.

Rekodifikácia súkromného práva je nerozlučne spojená s úvahami o kontinuite a diskontinuite „starého“ (platného a účinného) práva a „nového“ (zamýšľaného) práva. Aj autor tohto príspevku analyzuje práve mieru (dis)kontinuity návrhu niekoľkých desiatok paragrafov všeobecnej časti pripravovaného nového Občianskeho zákonníka,  predložených začiatkom septembra 2021 na verejnú diskusiu s právnou úpravou de lege lata. Autor v rámci analýzy kladie dôraz na textuálne, resp. jazykové a štylistické aspekty predloženého materiálu. The recodification of private law is inseparably linked to considerations of the continuity and discontinuity of „old“ (valide and effective) law and „new“ (intended) law. The author of this paper also analyses the degree of (dis)continuity of the proposal of several dozens of paragraphs of the general part of the prepared new Civil Code submitted at the beginning of September 2021 for public discussion with the valide and effective law.Within the analysis, the author emphasizes the textual (linguistic) and stylistic aspects of the submitted material.

1. Úvod Posudzovanie platnosti súkromnoprávnych úkonov je typickou doménou súdov v civilnom sporovom konaní. Právna úprava vkladového konania na rozhraní správneho (verejného) a občianskeho (súkromného) práva však spôsobuje, že...

Súdna prax, ako aj právna veda poskytujú relatívne bohaté stanoviská k vplyvu právneho posúdenia prejudiciálnej otázky v civilnom sporovom konaní zo strany spor rozhodujúceho súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia na eventuálne následné súdne konania. Uvedené nemožno konštatovať vo vzťahu k vplyvu právneho posúdenia prejudiciálnej otázky v civilnom sporovom konaní zo strany spor rozhodujúceho súdu na rozhodovacie procesy orgánov štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností v eventuálnom následnom katastrálnom konaní, a to najmä vo vkladovom konaní a v konaní o zázname. Autor v predmetnom príspevku analyzuje práve konzekvencie právneho posúdenia prejudiciálnej otázky v civilnom sporovom konaní zo strany spor rozhodujúceho súdu na rozhodovacie procesy okresného úradu vo vkladovom konaní a v konaní o zázname. Autor zároveň upozorňuje na riziká spojené s premietnutím stanovísk prezentovaných v súdnej praxi a v civilistickej procesnej spisbe ohľadom prejudiciálnej otázky na rozhodovacie procesy vo vkladovom konaní a v konaní o zázname.