Pôda, osobitne poľnohospodárska pôda, ako životne dôležitý, obmedzený, neobnoviteľný a nenahraditeľný zdroj1) tvoriaci integrálnu súčasť ekosystémov Zeme,2) je (parafrázujúc dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov) základňou environmentálneho, ekonomického a sociálneho potenciálu každej krajiny, resp. spoločnosti.3) Pochopiteľným a prirodzeným dôsledkom tohto významu predovšetkým poľnohospodárskej pôdy je regulácia nakladania s pozemkami tvoriacimi poľnohospodársky pôdny fond a búrlivá reflexia tejto legislatívy v právnom diskurze v jeho najrozmanitejších podobách. O to viac to platí v krajinách, kde evidovanie právnych vzťahov k pozemkom vrátane pozemkov tvoriacich poľnohospodársky pôdny fond, ako jeden z nástrojov štátu na realizovanie jeho politík v oblasti ochrany poľnohospodárskej pôdy, prešlo takým tristným vývojom, ako to bolo na území Slovenskej republiky.4)
Ak sa na sklonku 19. storočia v uhorskej odbornej spisbe konštatovalo, že žiadne odvetvie našej právnej vedy nebolo podrobené takému bádaniu ako pozemnoknižný poriadok,
5)
dnes by sme mohli v obdobnom duchu poznamenať, že máloktorá právna problematika požíva taký záuj