Príspevok prezentuje niektoré dôležité otázky súvisiace s rekodifikáciou vecných práv v historickom a komparatívnom kontexte s osobitným zreteľom na právnu úpravu vecných práv v českom a maďarskom Občianskom zákonníku. Autor sa najskôr zaoberá otázkami systematiky právnej úpravy vecných práv. Následne sa pozornosť autora sústreďuje na vecné otázky rekodifikácie vecných práv.
The paper presents some important issues related to the recodification of rights in rem in a historical and comparative context, with special regard to the legal regulation of rights in rem in the Czech and Hungarian Civil Code. The author first deals with the system of legal regulation of rights in rem. Subsequently, the author´s attention is focused on the material issues of the recodification of rights in rem.
JAKUBÁČ, R.: Úvahy nad súčasným stavom rekodifikácie vecného práva; Justičná revue, 74, 2022, č. 5, s. 649 – 661.
Kľúčové slová: vecné právo, vlastnícke právo, právo stavby, vecné bremená, kataster nehnuteľností.
Key words: rights in rem, right of ownership, right of superficies, easements, land registry.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
„V nasledujúcich riadkoch podávamniekoľko poznámok k tomuto dielu, ponechajúc si ďalšie poznámky k podrobnostiam a celkový posudok na druhú príležitosť.“
Vojtech Schwitzer1)
„Očividné bylo, že nový zákoník musí stát na podstatně jiných základech než ten dosavadní a že zvláště v oblasti věcných práv ... musí dojít k zásadním změnám.“
Karel Eliáš2)
1 Úvod
Veľký znalec uhorských pozemkových kníh Konrád Imling
3)
na sklonku 19. storočia (zrejme bez zveličovania)
4)
konštatoval, že ich stav je žalostný.
5)
My dnes môžeme bez zveličovania konštatovať, že stav našej normatívnej úpravy vecného práva je taktiež žalostný.
Nie je našou ambíciou rozmnožovať týmto príspevkom odbornú spisbu o žalostnom stave našej normatívnej úpravy vecného práva, resp. ojej nedostatkoch. V tomto smere postačí odkaz na dôvodovú správu k českému zákonu č. 89/2012 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej aj len "český Občiansky zákonník"), ktorá zhrnula a pomenovala nedostatky "starej" českej normatívnej úpravy súkromného práva, vrátane vecného práva. Podstatná časť výhrad tam uvádzaných nesporne platí aj vo vzťahu k našej slovenskej normatívnej úprave vecného práva
de lege lata.
V tomto príspevku je našou ambíciou "iba" pokus o vymedzenie niektorých podstatných formálnych a materiálnych otázok spojených s rekodifikáciou vecného práva s osobitným zreteľom na právnu úpravu vecných práv v českom Občianskom zákonníku av maďarskom zákone č. V/2013 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej aj len "maďarský Občiansky zákonník"),
6)
ako aj vo vládnom návrhu Občianskeho zákonníka z roku 1937 (ďalej aj len "vládny návrh z roku 1937").
7)
2 Formálne otázky rekodifikácie vecného práva
Rozsah a závažnosť materiálnych otázok rekodifikácie vecného práva (napr. vymedzenie pojmov "vec" a "nehnuteľná vec",
8)
opätovné zavedenie zásady
aedificatio solo cedit
, ochrana dobrej viery v správnosť údajov katastra nehnuteľností a verejných registrov, resp. verejných zoznamov vôbec) nesmie viesť k prehliadaniu (marginalizácii) formálnych otázok. Zlé rozhodnutia týkajúce sa formálnych otázok rekodifikácie vecného práva totiž môžu mať podobne neblahé dôsledky ako zlé rozhodnutia v materiálnej oblasti.
9)
Primárnou formálnou otázkou rekodifikácie vecného práva je otázka systematiky vecno-právnej časti referentského návrhu
Občianskeho zákonníka.
10)
Popri systematike samotnej vecnoprávnej časti referentského návrhu
Občianskeho zákonníkaje ďalšou významnou formálnou otázkou rekodifikácie vecného práva taktiež systematika normatívnej úpravy vzniku, zmeny a zániku vecných práv (osobitne k nehnuteľnostiam). Objasnenie otázok systematiky by malo byť vôbec jedným z prvých krokov tvorby zákona, keďže náčrt systematiky predstavuje akúsi "cestovnú mapu" pre písanie návrhu zákona.
11)
Systematika druhej časti
Občianskeho zákonníka, upravujúcej vecné právo, je pomerne simplicitná (ako ostatne celá normatívna úprava vecného práva v Občianskom zákonníku, s výnimkou právnej úpravy záložného práva), a ako taká nepredstavuje vzor hodný nasledovania pri tvorbe referentského návrhu
Občianskeho zákonníka. Túto skutočnosť si zjavne uvedomili aj tvorcovia Legislatívneho zámeru
Občianskeho zákonníkaz roku 2009, schváleného uznesením vlády SR č. 13 dňa 14.1.2009 (ďalej aj "Legislatívny zámer z roku 2009"),
12)
ktorý predpokladá odlišnú systematiku vecno-právnej časti v porovnaní so systematikou
Občianskeho zákonníka. Aj keď je systematika vecno-právnej časti, predpokladaná v Legislatívnom zámere z roku 2009,
13)
koncipovaná dôslednejšie než je to v Občianskom zákonníku, javí sa v kontexte českého a maďarského Občianskeho zákonníka pomerne staromódna. Legislatívny zámer z roku 2009 totiž nepočíta na rozdiel od českej rekodifikácie so samostatným systematickým celkom venovaným verejným registrom, resp. verejným zoznamom, a na rozdiel od maďarskej rekodifikácie ani so samostatným systematickým celkom venovaným katastru nehnuteľností. Staromódnosť systematiky vecno-právnej časti predpokladanej v Legi
