Pred mnohými rokmi, po páde socializmu, sme prijali veľkú, demokratizačnú novelu Občianskeho zákonníka. V jej dôvodovej správe sa dočítame, že sa prijímala na nevyhnutné obdobie do rekodifikácie, na obdobie prechodu k trhovému mechanizmu. To bolo v roku 1991. V roku 1991! V dobe, ktorú od tej dnešnej oddeľuje nielen dlhých tridsať rokov – veď to je život jednej celej generácie, ale aj obrovský spoločenský, hospodársky, kultúrny či technologický posun. Za ten čas sme trhové hospodárstvo dávno dosiahli, osamostatnili sme sa, či vstúpili do Európskej únie.No napriek tomu legislatívne provizóriumstále trvá. Socialistický Občiansky zákonník už väčšinu svojho života prežíva v nesocialistických časoch.
Môžeme sa preto oprávnene pýtať: ak sme s novelizovaným Občianskym zákonníkom dokázali vydržať také dlhé obdobie, nie je to znakom toho, že novela ďaleko prekročila očakávania, že prekročila svoj tieň? Nie je tridsať rokov dlhé obdobie dostatočným dôkazom jej životaschopnosti? Nie je neprijatie nového Občianskeho zákonníka - napriek tomu, že bolo niekoľkokrát vypracované jeho paragrafové znenie - prejavom toho, že si vystačíme s tým, čo máme, a že všetky rekodifikačné snahy sú len prejavom akejsi zotrvačnosti, v ktorej sa môžu vyžívať nanajvýš akademici?A možno najdôležitejšia otázka zo všetkých: potrebujeme, my občania, skutočne nový Obč