Občianske právo

Neplatnosť právnych úkonov a rekodifikácia občianskeho práva

JUDr. Milan Hlušák PhD.

Vydáno: 22. 09. 2021 41 minút čítania

Autor v príspevku približuje východiská referentského návrhu nového Občianskeho zákonníka v súvislosti s problematikou neplatnosti právnych úkonov, ako aj niektoré dôležitejšie zmeny, ktoré tento návrh prináša v porovnaní so súčasným stavom. Venuje sa pritom najmä problematike vymedzenia dôvodov neplatnosti, nahradeniu mechanizmu relatívnej neplatnosti tzv. zrušiteľnosťou prejavov vôle, ale aj zmenám v prístupe k neplatnosti právnych úkonov kvôli rozporu so zákonom a kvôli nedodržaniu predpísanej formy.

In the article, the author describes the starting points of the reference proposal of the new Civil Code in connection with the issue of invalidity of legal acts as well as some more important changes that this proposal brings compared to the current situation.He deals mainly with the issue of defining the grounds for invalidity, replacing the mechanism of relative invalidity with the so-called revocability of expressions of will, but also with changes in the approach to the invalidity of legal acts for violation of the law and for non-compliance with the prescribed form.

HLUŠÁK, M.: Neplatnosť právnych úkonov a rekodifikácia občianskeho práva; Justičná revue, 73, 2021, č. 8-9, s. 1006 - 1019.

ÚVOD

V uplynulých dňoch pracovná skupina pre rekodifikáciu občianskeho práva, pôsobiaca na Ministerstve spravodlivosti SR, zverejnila niektoré časti referentského návrhu nového Občianskeho zákonníka, ato s cieľom zahájenia verejnej diskusie - odbornej i spoločenskej o budúcej podobe nášho občianskeho práva. ¹⁾

Medzi týmito časťami bol aj návrh úpravy neplatnosti právnych úkonov. Pozornému čitateľovi určite neuniklo, že referentský návrh sa v značnej miere odkláňa tak od súčasného právneho stavu, ako aj od predchádzajúcich rekodifikačných projektov. Cieľom tohto príspevku však nie je detailne vysvetliť každú jednu z týchto zmien; v tomto smere čitateľa odkazujeme na uverejnený návrh a jeho detailné odôvodnenie. Naším cieľom je priblížiť len tie najvýznamnejšie z nich. Menovite pôjde o (1) absenciu presného katalógu hlavných dôvodov neplatnosti, (2) opustenie konceptu relatívnej neplatnosti a zavedenie mechanizmu zrušiteľnosti a (3) otočenie paradigmy pri neplatnosti kvôli rozporu so zákonom a (4) pri neplatnosti kvôli nedodržaniu vyžadovanej formy.

No ešte predtým, ako sa k týmto zmenám dostaneme, je pre ich správne pochopenie nevyhnutné vysvetliť základné východiská, z ktorých referentský návrh vychádza. V tomto smere pôjde konkrétne o pohľad pracovnej skupiny pre rekodifikáciu občianskeho práva (1) na podstatu tak právneho úkonu, ako aj prejavu vôle, (2) na podstatu neplatnosti a (3) na vymedzenie jednotlivých dôvodov neplatnosti.

VÝCHODISKÁ NAVRHOVANEJ PRÁVNEJ ÚPRAVY

Podstata právneho úkonu a prejavu vôle

Keď hovoríme o neplatnosti právnych úkonov, je nevyhnutné správne porozumieť, čo to vlastne právny úkon je. Tento pojem zas nemožno plne pochopiť bez toho, aby sme porozumeli pojmu prejav vôle. Skúsme si preto tieto dva základné pojmy krátko vysvetliť.

Právny úkon - dogmaticky vzaté - je právna skutočnosť, teda skutočnosť (jav), ktorá v zmysle objektívneho práva spôsobuje vznik, zmenu alebo zánik subjektívnych práv. ²⁾ Ide teda o skutočnosť, ktorú predpokladá hypotéza právnej normy a s ktorou táto norma spája právne následky práve v podobe vzniku, zmeny alebo zániku subjektívneho práva. Zároveň musí byť táto skutočnosť založená na ľudskom správaní a to správaní vôľovom. Dôvodom je, že právne úkony sú nástrojom, ktorý objektívne právo poskytuje subjektom práva, aby svojím vlastným správaním regulovali svoje vzájomné právne vzťahy a zakladali, menili alebo rušili subjektívne práva, a to podľa svojej vlastnej vôle. Preto -

a contrario

- nebude možné hovoriť o právnom úkone, ak ľudské správanie nie je založené práve na vôli, či už skutočnej alebo normatívnej, teda na chcení vyvolať vznik, zmenu alebo zánik subjektívnych práv. ³⁾

Vzhľadom na to, že cieľom právneho úkonu je meniť právnu realitu vo vzťahu k ostatným subjektom práva v súlade s vôľou konajúcej osoby, táto jej vôľa musí byť komunikovaná navonok - musí byť prejavená, nastavená na interpretáciu inou osobou. Základom právneho úkonu je preto

prejav

vôle. Na rozdiel od súčasného stavu, keď zákon prejav vôle nedefinuje a keď ho právnická spisba v súlade s významom podľa bežného jazyka považuje za vonkajšiu manifestáciu vôle, ⁴⁾ návrh prejav vôle definuje a považuje hoza pojem technicko-právny. Podľa návrhu je prejavom vôle "každé správanie, ktorým konajúca osoba prejavuje svoj zámer vyvolať právne následky, ktoré by bez tejto vôle nenastali".

Z tejto definície vidieť, že prejav vôle má v právnom, teda legislatívnom jazyku význam odlišný od významu, aký by sa mu mohol prisúdiť v bežnom styku. Nejde totiž len o vonkajšiu manifestáciu

akejkoľvek

vôle. Z toho, čo bolo doteraz povedané, vyplýva, že podmienkou je, po prvé, aby konajúca osoba chcela prejavom svojej vôle vyvolať právne následky, a, po druhé, aby išlo o také následky, ktoré podľa práva nastávajú len a len preto, lebo ich konajúca osoba chcela vyvolať. Z toho vyplýva, že o prejav vôle v tomto význame nepôjde, ak konajúca osoba právne následky vôbec nechcela vyvolať. Napríklad, ak ide len o sľub spoločenskej úsluhy. Rovnako o prejav vôle nepôjde, ak by právne následky v dôsledku správania konajúcej osoby nastali aj vtedy, ak by ich táto osoba vôbec nechcela vyvolať. Napríklad, odtrhnutie ovocia zo stromu nebude prejavom vôle, a to aj napriek tomu, že konajúca osoba ovocie odtrhla s cieľom z tohto ovocia vytvoriť samostatnú vec, a teda s cieľom vzniku samostatného vlastníckeho práva k tomuto ovociu. Tento následok (vznik vlastníckeho práva) by totiž nastal tak či tak, aj keby si konajúca

Máte predplatné? Prihláste sa