Návrh rekodifikácie Občianskeho zákonníka zamýšľa priniesť podstatne prepracovanejšiu všeobecnú úpravu právnických osôb. Do rámca základných pravidiel spoločných pre všetky právnické osoby zahrnul aj problematiku rozhodnutí orgánov právnickej osoby, ich vád, následkov vád a možnosti ich interného a súdneho prieskumu. V tomto príspevku autorky analyzujú navrhovanú časť právnej úpravy a snažia sa pritom poukázať na problematické momenty v riešení viacerých otázok, najmä požiadaviek kladených na priebeh interného prieskumu, rozhodnutí orgánov a ich účinkov, zloženia a spôsobu rozhodovania revízneho orgánu právnickej osoby či vzťahu interného a súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov právnických osôb.
Úvod
Pre
1)
všeobecnú právnu úpravu právnických osôb obsiahnutú v § 18 až 21 OZ je príznačný minimalistický prístup k riešeniu základných otázok použiteľných pre všetky právnické osoby bez ohľadu na ich právnu formu. V krátkosti ho možno zhrnúť do právnej regulácie otázok spôsobilosti právnickej osoby, ochrany jej názvu, vymedzenia štatutárneho orgánu a iných osôb oprávnených konať v jej mene. Je preto prirodzené, že právna úprava Občianskeho zákonníka v tejto skromnej podobe nedokáže pokryť bežnú realitu právnických osôb a mnohé zo základných otázok sú pre jednotlivé právne formy právnických osôb upravené rozmanito v osobitných právnych predpisoch. Takéto fragmentované právne úpravy sa pre praktické použitie ukazujú ako nedostatočné, na svojich adresátov nedôvodne kladú zvýšené nároky na predvídateľnosť riešenia a v konečnom dôsledku oslabujú úroveň ich právnej istoty.
V tomto smere je potreba rozšíriť všeobecnú úpravu právnických osôb dlhodobo známa a zdôraznil ju aj Legislatívny zámer Občianskeho zákonníkaschválený vládou SR ešte v roku 2009.
2)
Ten síce predpokladá, že nový Občiansky zákonník bude obsahovať všeobecnú úpravu právnických osôb, avšak vymedzenie rámca základných pravidiel spoločných pre všetky právnické osoby ostalo neohraničené.
Pracovný návrh rekodifikácie Občianskeho zákonníka (ďalej aj "návrh") predložený v ostatnom období na verejnú a odbornú diskusiu
3)
zahrnul do okruhu spoločnej úpravy aj problematiku rozhodnutí orgánov právnickej osoby, ich vád, následky vád a možností ich súdneho prieskumu. Ak nepochybujeme o tom, že prijímanie rozhodnutí orgánmi právnickej osoby je bežným javom v živote právnických osôb, prípadne, že vady rozhodnutí a ich následky môžu mať mnoho spoločných čŕt, je potrebné zámer predkladateľa navrhovanej úpravy len privítať.
V rámci takto vymedzenej problematiky prináša návrh viacero zásadných zmien. Jednou z nich sú spoločné pravidlá týkajúce sa možnosti internej a externej/súdnej kontroly rozhodnutí orgánov právnických osôb. V predkladanom príspevku sa pokúsime analyzovať navrhovanú právnu úpravu riešení nedostatkov rozhodnutí orgánov právnických osôb v podobe fakultatívneho režimu internej kontroly rozhodnutí orgánov právnických osôb a ich súdneho prieskumu. Naším cieľom je pritom upriamiť pozornosť nielen na vzťah internej a externej (súdnej) kontroly rozhodnutí orgánov, ale taktiež aj na požiadavky návrhu kladené na priebeh internej kontroly, zloženie revízneho orgánu právnickej osoby a jej členov, rozhodnutie revízneho orgánu ako výsledok internej kontroly a na to nadväzujúce procesné otázky spojené so súdnym prieskumom rozhodnutí orgánov právnickej osoby. Snahou je poukázať na viaceré úskalia nejasných formulácií predloženého návrhu, ktoré nie sú textačne precizované a môžu byť rizikové z pohľadu právnej istoty.
1. Interná kontrola nedostatkov rozhodnutí orgánov právnických osôb ako alternatíva k ich súdnemu prieskumu
|
§ 96 ods. 1 "V stanovách možno určiť, ktorý orgán združenia rozhoduje spory I I vyplývajúce z vnútorných pomerov združenia a preskúmava rozhodnutia jeho I I orgánov. Ak nie je spor rozhodnutý týmto orgánom do šiestich mesiacov, tak I I sa môže dotknutá osoba obrátiť na súd." |
|
Osobitné ustanovenia o rozhodnutí orgánov obchodných spoločností "(1) Ustanovenia o kontrole rozhodnutí orgánu združenia iným orgánom združenia sa nepoužijú na obchodné spoločnosti, ibaže by zákon ustanovoval inak." |
všeobecnej úpravy nedostatkov rozhodnutí orgánov
právnických osôb a alternatívnych možností ich preskúmania. Z pohľadu systematiky je návrh kontroly nedostatkov rozhodnutí orgánov právnických osôb zaradený do právnej úpravy spolkov - združení osôb, pričom navrhovaná právna úprava by sa mala použiť aj pre iné právnické osoby, napríklad nadácie, i keď vzhľadom na ich charakter a absenciu členstva iba primerane.
4)
V príspevku sme preto zvolili používanie rozsahovo širšej formulácie uplatnenia prieskumu vzťahujúceho sa na rozhodnutia orgánov (všetkých) právnických osôb súkromného práva a nielen na rozhodnutia orgánov združení osôb.Okrem
všeobecnej úpravy súdneho prieskumu
vadných rozhodnutí orgánov právnických osôb (§ 99 a nasl. návrhu) návrh výslovne formuluje
fakultatívny režim internej kontroly
rozhodnutí orgánov. Keďže dvojstupňový interný prieskum je v návrhu formulovaný ako
opt-in mechanizmus
, príslušné ustanovenia návrhu sa uplatnia iba v prípade, ak stanovy právnickej osoby internú kontrolu rozhodnutí jej orgánov výslovne pripustia. Jej kontúry sú obsiahnuté v § 96 ods. 1 návrhu, ktorým sa spolu s ďalšími ustanoveniami do navrhovanej úpravy prinavracia tzv. spolková žaloba, ktorá bola prijatím procesných kódexov v roku 2016 zo zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov (ďalej aj "zákon o združovaní občanov") vypustená. Zdá sa, že návrh rekodifikácie, obdobne ako formulácia spolkovej žaloby v pôvodnom § 15 zákona o združovaní občanov, predpokladá, že súdny prieskum má predstavovať iba subsidiárny opravný prostriedok nápravy oproti internému preskúmaniu rozhodnutia orgánu právnickej osoby.
5)
Podľa § 96 ods. 1 návrhu si právnická osoba môže v rámci organizačnej štruktúry
určiť orgán
, ktorý bude mať právomoc
rozhodovať sporné otázky vyplývajúce z vnútorných pomerov (orgán na riešenie sporov) a preskúmavať rozhodnutia jej orgánov (revízny orgán)
. Usudzujeme, že orgánom rozhodujúcim v druhej inštancii môže byť stanovami zriadený fakultatívny orgán (napr. revízna komisia, rozhodcovská komisia, kontrolná komisia a iné), prípadne bude na rozhodovanie v druhom stupni oprávnená členská schôdza alebo iný zákonom ustanovený orgán.Napriek absencii všeobecnej úpravy je dvojstupňový mechanizmus kontroly v rámci súkromnoprávnych entít aj za súčasného stavu prípustný a pri niektorých typoch právnických osôb dokonca v praxi často využívaný.
6)
Osobitná zákonná úprava interného režimu kontroly rozhodnutí orgánov ďalším orgánom právnickej osoby je
de lege lata
obsiahnutá v družstevnom práve. Podľa § 231 ods. 3 OBZ má člen družstva právo podať odvolanie proti rozhodnutiu predstavenstva alebo stanovami určeného orgánu o jeho vylúčení na členskú schôdzu. Kým v uvedenom ustanovení zákonodarca výslovne predpokladá, že opravným prostriedkom člena družstva proti rozhodnutiu predstavenstva o jeho vylúčení je odvolanie, navrhovaná právna úprava takúto limitáciu, rešpektujúc spolkovú autonómiu, neustanovuje. Usudzujeme preto, že opravný prostriedok môže byť v stanovách označený rôzne, napríklad ako námietka alebo odvolanie, dôležitejšie však je, aby jeho aplikáciou bolo možné dosiahnuť zrušenie a