JUDr. Žofia Mrázová, PhD., MCL

Príspevok sa zameriava na problematiku vzniku nároku obchodného zástupcu na odstupné po skončení zmluvy o obchodnom zastúpení a spôsobu výpočtu jeho výšky. Kritériá na určenie výšky odstupného zakotvené v § 669 OBZ je potrebné interpretovať v súlade s európskou smernicou o samostatných obchodných zástupcoch a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Autorka na základe rozhodovacej praxe súdnych autorít analyzuje zákonné podmienky pre vznik nároku na odstupné a systematicky popisuje postup, ktorý by súdy mali dodržiavať v prípade sporu, vrátane aspektov, ktoré by mohli zohľadniť pri výpočte výšky odstupného.

Odmena člena štatutárneho orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti (ďalej ako "člen orgánu") sa považuje za jeden z kľúčových motivačných mechanizmov pre zabezpečenie riadneho a úspešného vedenia spoločnosti. V praxi sa však neraz stáva, že nielen výška odplaty, ale ani všeobecne formulovaná odplatnosť alebo bezodplatnosť výkonu funkcie nie je medzi spoločnosťou a členom jej orgánu výslovne dojednaná. Keďže podľa prevládajúcej právnej mienky je právny vzťah medzi spoločnosťou a členom jej orgánu odplatný, rozhodli sme sa bližšie analyzovať súčasnú právnu úpravu a judikatúru v otázke určovania výšky obvyklej odplaty, ak osoba vykonáva funkciu člena orgánu spoločnosti bez uzavretia zmluvy o výkone funkcie. Predmetom skúmania sa stali viaceré kritériá a skutkové okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na (ne)priznanie nároku na obvyklú odplatu podľa § 571 ods. 1 OBZ a určenie jej výšky.

„Vo výstrahe je potrebné špecifikovať konkrétne povinnosti, ktoré člen porušuje. Nestačí len všeobecná výstraha, keďže vo fáze možného preskúmania záverov o správnosti úvahy predstavenstva musí mať členská schôdza dostatočne osvedčené, čím, akým konaním a v akej intenzite či rozsahu došlo k porušeniu povinností člena a či takéto povinnosti a ich splnenie mohol dôvodne predpokladať. Účinky zániku členstva v družstve pri vylúčení člena postupom podľa § 231 ods. 3 prvá veta OBZ nastávajú okamihom doručenia rozhodnutia predstavenstva o vylúčení členovi družstva v prípade, že v primeranej lehote alebo lehote určenej stanovami nepodá odvolanie, ktoré má suspenzívny účinok. Rozhodnutie členskej schôdze o nevylúčení člena na základe jeho odvolania (alebo rozhodnutie súdu o neplatnosti uznesenia členskej schôdze o vylúčení člena družstva) má tie účinky, že na člena družstva sa nahliada, akoby rozhodnutím predstavenstva nebol z družstva vylúčený, t. j. považuje sa za člena družstva aj v období od momentu doručenia rozhodnutia predstavenstva o vylúčení z družstva do dňa doručenia rozhodnutia členskej schôdze o nevylúčení člena z družstva, resp. do dňa rozhodnutia súdu o neplatnosti rozhodnutia členskej schôdze o vylúčení člena družstva.“

Návrh rekodifikácie Občianskeho zákonníka zamýšľa priniesť podstatne prepracovanejšiu všeobecnú úpravu právnických osôb. Do rámca základných pravidiel spoločných pre všetky právnické osoby zahrnul aj problematiku rozhodnutí orgánov právnickej osoby, ich vád, následkov vád a možnosti ich interného a súdneho prieskumu. V tomto príspevku autorky analyzujú navrhovanú časť právnej úpravy a snažia sa pritom poukázať na problematické momenty v riešení viacerých otázok, najmä požiadaviek kladených na priebeh interného prieskumu, rozhodnutí orgánov a ich účinkov, zloženia a spôsobu rozhodovania revízneho orgánu právnickej osoby či vzťahu interného a súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov právnických osôb.