Príspevok sa zameriava na problematiku vzniku nároku obchodného zástupcu na odstupné po skončení zmluvy o obchodnom zastúpení a spôsobu výpočtu jeho výšky. Kritériá na určenie výšky odstupného zakotvené v § 669 OBZ je potrebné interpretovať v súlade s európskou smernicou o samostatných obchodných zástupcoch a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Autorka na základe rozhodovacej praxe súdnych autorít analyzuje zákonné podmienky pre vznik nároku na odstupné a systematicky popisuje postup, ktorý by súdy mali dodržiavať v prípade sporu, vrátane aspektov, ktoré by mohli zohľadniť pri výpočte výšky odstupného.
Úvod
Jedným z najčastejších sporov vyvolaných z právneho vzťahu obchodného zastúpenia je určenie, či obchodnému zástupcovi po skončení zmluvy o obchodnom zastúpení vznikol nárok na odstupné podľa § 669 OBZ, a ak áno, v akej výške.
1)
Takáto situácia zvyčajne vznikne v prípade, keď zastúpený dlhodobo využíva služby obchodného zástupcu na expanziu svojej podnikateľskej činnosti a získavanie klientely, avšak po určitom čase sa rozhodne vzťah s obchodným zástupcom ukončiť, pričom sám naďalej profituje z obchodov so zákazníckou základňou vytvorenou obchodným zástupcom. Účelom právnej úpravy tzv. odstupného
2)
je poskytnúť ochranu obchodnému zástupcovi po skončení obchodného zastúpenia tým, že mu bude vyplatená spravodlivá finančná kompenzácia za výhody, ktoré zastúpenému naďalej pretrvávajú. Provízia, ktorú obchodný zástupca dostáva počas trvania zmluvy, totiž spravidla neodráža hodnotu
goodwillu
vytvoreného pre zastúpeného.Keďže právna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku neposkytuje detailné pravidlá pre výpočet výšky odstupného, súdy nižších stupňov pri jej určovaní využívajú v medziach voľnej úvahy rôzne metódy výpočtu. Neraz pritom postupovali zjednodušeným spôsobom výpočtu, a to vyčíslením maximálnej výšky odstupného podľa § 669 ods. 2 OBZ a výslednú sumu následne (ne)korigovali podľa okolností prípadu.
Pozitívne preto vnímame nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 50/2022 z 29.2.2024, v ktorom sa súd na podklade smernice Rady 86/653/EHSz 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (ďalej aj ako "smernica o samostatných obchodných zástupcoch"), Správy Komisie z roku 19963) a judikatúry Súdneho dvora EÚ vyjadril k v praxi často sporným otázkam súvisiacim s postupom pre výpočet výšky odstupného. Keďže sa najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí dotkol mimoriadne praktickej otázky, autorka sa rozhodla detailnejšie preskúmať zákonné podmienky vzniku nároku na odstupné v zmysle § 669 OBZ a systematicky sumarizovať postup pre výpočet výšky odstupného, zohľadňujúc problémové otázky riešené alebo dosiaľ neriešené slovenskou súdnou praxou.
1. Predpoklady vzniku nároku na odstupné podľa § 669 OBZ
Právo obchodného zástupcu na odstupné je upravené v § 669 OBZ nasledujúco:
"(1) Obchodný zástupca má v prípade skončenia zmluvy právo na odstupné, ak
a)
pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a
b)
vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je spravodlivé; tieto okolnosti zahŕňajú aj použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky podľa § 672a.
(2) Výška odstupného nesmie prekročiť priemernú ročnú províziu vypočítanú z priemeru provízií získaných obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich rokov; ak zmluva trvala menej ako päť rokov, výška odstupného sa vypočíta z priemeru provízií za celé zmluvné obdobie."
Z právnej úpravy § 669 ods. 1 OBZ vyplýva, že predpokladom vzniku nároku na odstupné je:
1.1 Existencia obchodného zastúpenia
Obchodné zastúpenie je zmluvný vzťah obstarávateľského typu. Predmetom záväzku sú činnosti spočívajúce vo vyhľadávaní záujemcov (zákazníkov, klientov, obchodných partnerov) a rozširovaní distribučných sietí v určitej lokalite pre zastúpeného. Služby obchodných zástupcov sa využívajú aj v oblasti telekomunikačných služieb,
4)
predaja reklamných plôch
5)
alebo finančného sprostredkovania.
6)
V praxi je často bežné, že zmluvný vzťah medzi dvomi podnikateľmi je označený ako zmluva o sprostredkovaní alebo zmluva o spolupráci, hoci vykazuje znaky zmluvy o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. OBZ.
7)
Výber iného zmluvného typu je spravidla motivovaný snahou obísť kogentné normy slúžiace na ochranu obchodného zástupcu vrátane úpravy nároku na odstupné po skončení zmluvy. Ak však zmluvné dojednanie obsahuje podstatné časti zmluvy o obchodnom zastúpení, nemožno ho interpretovať ako iný typ zmluvy alebo nepomenovanú zmluvu, a to ani v prípade, ak si strany dojednali medzi sebou ďalšie záväzky, ako napríklad výkon poradenskej, informačnej alebo reklamnej činnosti.
8)
Skutočnosť, že obchodný zástupca bol poverený plniť aj ďalšie úlohy, ktoré priamo nesúvisia s dojednávaním a uzatváraním obchodov na účet zastúpeného, napríklad zabezpečovanie styku nielen so zákazníkmi, ale aj dodávateľmi, vyhotovovanie nielen objednávok, ale aj plánov, ponúk alebo meraní tovarov, nebráni posúdeniu zmluvného vzťahu ako obchodného zastúpenia.
9)
Pri posudzovaní konkrétneho prípadu dospeli slovenské súdy k záveru, že propagovanie internetového portálu nespĺňa znaky obcho