Hlavným cieľom článku je priblížiť konštrukciu tzv. negatívneho zmluvného záujmu, ktorý môže mať svoje uplatnenie predovšetkým pri zodpovednosti za škodu spôsobenú neplatnosťou zmluvy, ako aj zhodnotiť možnosti jej uplatnenia v slovenskom práve. Zásadnou otázkou tu je, či má mať strana poškodená neplatnosťou právo na náhradu škody, ktorá by ju priviedla do takého stavu, v akom by sa ocitla, keby bola zmluva platná, alebo len do stavu, v akom by bola, keby nikdy nepodnikala kroky smerujúce k uzavretiu zmluvy.
NÁHRADA ŠKODY PRI NEGATÍVNOM ZMLUVNOM ZÁUJME
JUDr.
Milan
Hlušák
Katedra občianskeho a obchodného práva, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, advokát
V súvislosti s robením právnych úkonov - predovšetkým s uzavieraním zmlúv - naše právo na viacerých miestach výslovne spomína zodpovednosť za škodu. Ide predovšetkým o § 42 Občianskeho zákonníka1), podľa ktorého ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Obdobnú úpravu nájdeme aj v § 268 Obchodného zákonníka (ďalej aj "OBZ"), podľa ktorého je ten, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený. Nakoniec tu treba ešte zahrnúť aj § 33 ods. 2, ktorý zakladá právo na odškodnenie voči splnomocnencovi, ktorý prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa, resp. voči osobe konajúcej za iného bez plnomocenstva (falsus procurator). Zákonodarca ďalšie otázky zodpovednosti za škodu v uvedených prípadoch detailne nerozoberá, čo vedie, okrem iného, aj k otázke, v čom všetkom môže vzniknutá nahraditeľná škoda spočívať. Na prvý pohľad sa táto otázka môže zdať zbytočnou alebo aspoň nie príliš zložitou. Pri detailnejšom skúmaní sa však vec javí trochu inak.
1. Podstata a význam konštrukcie negatívneho zmluvného záujmu
Pri posudzovaní nároku na náhradu škody sa zvyčajne používa tzv. diferenčná (rozdielová) metóda.2) Prostredníctvom nej porovnávame aktuálny stav vyvolaný škodnou udalosťou a stav, ktorý by nastal ako výsledok normálneho behu vecí, keby ku škodnej udalosti nedošlo. Tak napríklad pri porušení zmluvnej povinnosti konštruujeme hypotetickú situáciu, v ktorej by sa veriteľ za normálneho behu vecí mohol ocitnúť, keby dlžník svoju povinnosť riadne a včas splnil. Trochu inak sa na vec pozeráme - hoci vo svojej podstate ide o ten istý prístup - pri porušení nie zmluvnej, ale mimozmluvnej povinnosti. Ak napríklad útočník niekoho zraní, pri určovaní náhrady škody vytvárame fiktívny stav, v akom by sa nachádzala poškodená osoba, keby ju útočník nezranil. V prípadoch, ktoré nás v tomto článku zaujímajú, však konštruovanie takýchto hypotetických stavov nemusí byť až také priamočiare.
Pozrime sa konkrétne na škodu spôsobenú neplatnosťou zmluvy, resp. právneho úkonu (§ 42, resp. § 268 OBZ). Znenie zákonnej úpravy by mohlo zvádzať k záveru, že treba porovnávať aktuálny stav, v ktorom sa poškodená strana nachádza, s hypotetickým stavom, v ktorom by sa nachádzala, keby zmluva bola platná. Naše deliktné právo však pre vznik zodpovednosti za vlastné činy vždy vyžaduje protiprávny úkon.3) To znamená, že naše hypotézy nemôžeme budovať na základe neplatnosti zmluvy (t.j. určitého stavu), ale na základe takého konania alebo opomenutia škodcu, ktoré možno považovať za protiprávne,4) a to bez ohľadu na to, či ide o občiansko- alebo obchodnoprávny vzťah5). Takúto protiprávnosť bude možné vyvodiť predovšetkým z porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415) alebo z konania v rozpore s dobrými mravmi (§ 424). P