Ex tunc vs. ex nunc účinok odstúpenia a neplatnosti - naozaj taký veľký rozdiel?

The author in the article tries to compare effects of termination and invalidity in civil and commercial law, in particular with regard to two fundamental issues: the effect of termination and invalidity on duration of contractual rights and obligations and on duration of secondary claims resulting from the contract. also by means of comparative research she seeks for a unified interpretative approach for both civil and commercial effects of termination and she prefers an interpretation which does not result in an inappropriate disadvantage of creditor´s position in the restitutional phase of the contract. The author also tries to analyse mutual coherence between contractual secondary claims and statutory restitutional provisions. Lastly, she deals with possibility of contractual disposition with restitutional rules in both civil and commercial law.

Traduje sa, že existencia rozdielov medzi občianskoprávnym a obchodnoprávnym odstúpením od zmluvy je daná práve pre rozdiel v a účinku medzi oboma terminačnými mechanizmami. alebo účinku sa pripisuje buď zmena, alebo naopak, zachovanie vecnoprávnej pozície zmluvnej strany po odstúpení od zmluvy, alebo sa ním spravidla zdôvodní ďalšie trvanie či zánik zmluvných ustanovení alebo nárokov. Právna spisba, ako aj súdna prax mnohokrát odvodzujú nie zanedbateľné následky pre vzájomný vzťah strán zrušenej či neplatnej zmluvy s odkazom na niektorý z dvoch účinkov,¹⁾ neraz na úkor hlbšej argumentácie v prospech zastávaného právneho názoru. Retrospektívny účinok občianskoprávneho odstúpenia a prospektívny účinok obchodnoprávneho odstúpenia sa tak stávajú samy osebe samostatným právnym argumentom (minimálne) na obhájenie toho-ktorého záveru o účinku odstúpenia. v príspevku si preto kladieme za cieľ vzájomne porovnať účinky odstúpenia v občianskom a obchodnom práve, pričom budeme skúmať, čo vlastne v slovenskom práve znamená a účinok odstúpenia a či je naozaj možné badať markantnejšie rozdiely vo vyvolaných následkoch. účinok odstúpenia budeme následne porovnávať s následkami relatívnej a absolútnej neplatnosti zmlúv, ktorým je - podobne ako odstúpeniu podľa občianskeho práva - pripísaný spätný účinok.

Príspevok je systematicky rozdelený na päť základných častí. v prvej načrtneme problém vplyvu odstúpenia na vzájomný vzťah veriteľa a dlžníka v občianskom a obchodnom práve. Druhá časť je venovaná vplyvu odstúpenia na trvanie zmluvných dojednaní, v tretej časti sa pokúsime predložiť návrh interpretácie účinku odstúpenia na sekundárne nároky majúce zmluvný základ. v štvrtej časti výsledky porovnáme s účinkom neplatnosti zmlúv v snahe zodpovedať v úvode nastolenú otázku o rozdieloch vo vyporiadaní neplatných zmlúv a zmlúv zrušených odstúpením. Posledná časť je venovaná otázke možnej zmluvnej dispozície so zákonným režimom vyporiadania.

Odstúpenie sa od ostatných terminačných mechanizmov líši aj tým, že súčasne plní funkciu prostriedku nápravy porušenia zmluvných povinností; odstupujúca strana tým druhej dáva najavo, že viac netrvá a nemá záujem na pôvodne dohodnutom v dôsledku protiprávneho správania zmluvného partnera, cieľom odstúpenia je jednoducho nezrealizovať pôvodne zamýšľanú výmenu plnení.²⁾ Odstúpenie od zmluvy však nie vždy plní funkciu prostriedku nápravy (nazvime ho sankčným odstúpením) a strany sa môžu dohodnúť aj na odstúpení bez naviazanosti na akékoľvek porušenie zmluvnej povinnosti (tzv. nesankčné odstúpenie).³⁾

Využitím práva odstúpiť od zmluvy vyvoláva oprávnená strana v zásade dva samostatné dôsledky pre existujúci zmluvný vzťah: jednak ako terminačný mechanizmus oslobodzuje strany od povinnosti ďalej zo zmluvy plniť a súčasne vyvoláva nový rad povinností vzájomného vyporiadania s cieľom znovu nastoliť a zrekonštruovať stav, ktorý by existoval bez vzájomnej výmeny plnení na základe zmluvy.⁴⁾ Oba účinky sú od seba pritom navzájom nezávislé a vzájomne nepodmienené. Kým odstúpenie od zmluvy, z ktorej sa vôbec neplnilo, zbavuje strany povinnosti plniť a nevyvoláva potrebu vzájomného vyporiadania, využitie odstúpenia od zmluvy, z ktorej sa už plnilo, zase "oslobodzujúci účinok" nevyvoláva a nastupuje iba fáza vyporiadania.⁵⁾

Doktrína a prax vníma občianskoprávne odstúpenie ako dôvod na odpadnutie právneho titulu od počiatku - s účinkom a z pohľadu sa naň z obligačného a vecnoprávneho hľadiska hľadí, ako by právny dôvod na plnenie od počiatku nebol daný.⁷⁾ Prísne formálny výklad o odpadnutí právneho titulu s retrospektívnym účinkom ohrozuje nadobudnuté vecnoprávne pozície nadobúdateľa zo zrušenej zmluvy, ako aj existenciu vedľajších a sekundárnych nárokov majúcich pôvod v zrušenej zmluve (o tom podrobnejšie v nasledujúcom texte). Následkom odstúpenia od zmluvy, z ktorej sa aspoň čiastočne plnilo, je nástup vyporiadacej fázy vzťahu a vznik nároku na vrátenie poskytnutého plnenia (reštitučného nároku) a prípadných ďalších plnení smerujúcich ku kompenzácii zhodnotenia plnenia, či, naopak, zníženia jeho hodnoty za čas medzi jeho poskytnutím druhej strane a vrátením. Tu sa zdá, že narážame na dve odlišné koncepcie občianskeho a obchodného práva: kým v občianskom práve je plnením z neskôr zrušenej zmluvy naplnená jedna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia (kondikcií)⁸⁾, a teda zmluvné strany sa po odstúpení nachádzajú v rovine mimozmluvných vzťahov, v obchodnom práve je povaha vyporiadacieho nároku nejasná a názory právnej obce sa v tejto otázke rôznia.

Časť českej judikatúry zaujala stanovisko, že ust. § 351 ods. 2 Obz je špeciálnym ustanovením k bezdôvodnému obohateniu.⁹⁾ Možno sa stretnúť i s názorom právnej obce o jeho doplňujúcej povahe k právu bezdôvodného obohatenia, čím plní funkciu akejsi nadstavby či doplnenia všeobecnej občianskoprávnej úpravy,¹⁰⁾ časť odbornej verejnosti ho považuje za samostatný zaväzovací dôvod, z ktorého vzniká mimozmluvný nárok na vrátenie plnení.¹¹⁾ Slovenský Najvyšší súd sa priklonil k zmluvnej povahe obchodnoprávneho nároku po odstúpení.¹²⁾

Pretrvávajúca nejednotnosť v názoroch a nedostatok domácej spisby k problematike núti k využitiu doplňujúcich metód výkladu - predovšetkým metódy historickej a komparatívnej.¹³⁾ v snahe objasniť vzájomný vzťah občianskoprávnej a obchodnoprávnej úpravy následkov odstúpenia si v prvom kroku v skratke priblížime, čo bolo vzorom prijatia § 351 Obz spolu s ustáleným výkladom vzorových ustanovení.

Historicky bola reštitučná úprava do Obchodného zákonníka prebratá z CISG, kde vyporiadací nárok nemá mimozmluvný, ale zmluvný základ.¹⁴⁾ Odstúpenie od zmluvy síce spôsobuje ukončenie pôvodne dojednaných hlavných povinností, nespôsobuje však zánik, ale iba existujúceho zmluvného vzťahu medzi stranami, a ten v modifikovanej obsahovej podobe pokračuje ďalej smerom ku vzájomnému vyporiadaniu.¹⁵⁾ Obsahom zmeneného vzťahu už nie je splnenie, ale, naopak, vrátenie poskytnutých hlavných, ako aj vedľajších plnení, akými sú vzory, plány, sprievodná dokumentácia a pod.,¹⁶⁾ a ako ešte uvedieme, aj ďalšie trvanie do odstúpenia vzniknutých nárokov a ostatných nezaniknutých povinností. CISG model sa stal vďaka prospektívnemu účinku odstúpenia pre európsky právny priestor prelomovým, predovšetkým v riešení vzťahu odstúpenia a zmluvných nárokov na náhradu škody (k tomu podrobnejšie ďalej v texte).

Nazdávame sa, že rovnakým spôsobom vieme interpretovať aj § 351 Obz. Na jednej strane k tomu vedie - ako sme už naznačili - historický výklad, na druhej na to navádza znenie textu zákona, ktorý napriek odstúpeniu ponecháva veriteľovi v rukách vzniknuté zmluvné nároky, ako aj v účinnosti rad ďalších zmluvných ustanovení, ktoré majú svoje opodstatnenie aj v reštitučnej fáze vzájomného vzťahu.¹⁷⁾ Pridržiavajúc sa tradičného výkladu a