Miesto a funkcie deliktuálneho práva v obchodnom práve

() The contribution presents detailed items of the habilitation lecture. The author deals withthe question whether delictual law with special commercial law features, different fromthe civil law regime, exists or should exist. He analyses the relationship of the delictualand the contractual liability for damage according to the Commercial Code and the Civil Code. He postulates axioms of commercial or business liability for damage and followshow liability relations change with constituent elements of the civil cases, if both partiesto the liability relation are entrepreneurs, or if the liable party is an entrepreneur. Heoutlines peculiarities of the development of Slovak legislation on liability for damage in the context of its development under the influence of Austrian and Soviet civil law. Hestates that if the general civil code establishes an apparently uniform model of liabilityfor damage (contractual and delictual), the Commercial Code as a special regulationbifurcates the liability regime and distinguishes between the contractual and the noncontractual liability for damage. This bifurcation may not necessarily be reflected in the interpretation of the individual constituent elements of liability for damage accordingto the Civil Code, if the risk of collision with application of the provisions of theCommercial Code as lex specialis arises. The contribution offers an analysis of threefundamental cases of business liability: liability for damage caused by own illegalconduct, liability for damage caused by conduct of third parties and business liabilityfor consequences of non-prohibited activities. On the background of these three groupsof cases the author illustrates how axioms of commercial liability for damage areenforced in otherwise civil regime of liability for damage.

¹⁾ Oko bdelého pozorovateľa, ktorý upriami svoj pohľad na súčasnú právnu úpravu práva zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením inej ako zmluvnej povinnosti (nazvime túto časť právnej regulácie deliktuálnym právom) a jej aplikáciu naprieč Európou, túžiaceho po jasnom a presvedčivom systéme právnej úpravy, musí trpieť. Deliktuálne právo naprieč Európou vykazuje pozoruhodné vlastnosti. Vymyká sa z pút legislatívnych konštrukcií a vydáva sa, asistované judikatúrou, na cestu nepoznaného. Sú štáty (Nemecko), ktorých deliktuálna úprava a rozsah ochrany ňou garantovanej je úzka, a tak si ju súdy (za asistencie právnej vedy) rozšírili. Sú štáty, kde je deliktuálna úprava široká (Rakúsko) a súdy ju naopak zúžili a sú štáty, kde je úprava strohá (Francúzsko) a súdy si vytvorili osobitné pravidlá. Ani náš právny poriadok sa nevyhol zmenám a interpretačným posunom. Slovenské právo zodpovednosti za škodu je pritom dieťaťom procesu, ktorý začalo prirodzenoprávne hnutie a zavŕšili tvorcovia Občianskeho zákonníka z roku 1964, procesu zovšeobecnenia.

Otázka, ktorú si dnes kladieme, znie, či existuje, alebo by malo existovať deliktuálne právo s osobitnými obchodnoprávnymi črtami, odlišné od občianskoprávneho režimu. Pri odpovedi odhliadneme od klasických obchodnoprávnych deliktov v zmysle § 757 Obchodného zákonníka (ďalej aj OBZ)²⁾ a zameriame sa na otázku, ako sa menia zodpovednostné vzťahy podľa skutkových podstát občianskeho práva, ak sú oba subjekty zodpovednostného vzťahu podnikatelia alebo, ak je zodpovedným subjektom podnikateľ. Rozlišujeme medzi dvoma skupinami deliktuálnych vzťahov. V prvom prípade podnikateľ poškodzuje nepodnikateľa () a v druhom prípade podnikateľ poškodzuje iného podnikateľa (). Deliktuálny vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom je druhou stranou mince jednostranného obchodného vzťahu.³⁾ Do autonehody môžu byť zapojení dvaja podnikatelia, pri dodaní tovaru narazí auto dodávateľa do zariadenia objednávateľa, výbuch skladu pyrotechniky poškodí vedľajší sklad, viacerí podnikatelia vykonávajú prepravu, stavbu alebo akúkoľvek činnosť pre iného podnikateľa bez toho, aby medzi nimi bol priamy zmluvný vzťah, pričom navzájom si spôsobia škodu, a podobne. Skúmať tak budeme primárne deliktuálne právo v podnikateľskom styku mimo rámec obchodného práva tak, ako je vymedzovaný pôsobnosťou Obchodného zákonníka. Sústredíme sa pritom iba na otázky občianskoprávne a obchodnoprávne a zodpovednosť za škodu v pracovnom práve necháme stranou.

Naprieč Európou panuje konsenzus, že jedným zo základných rozdielov medzi zodpovednosťou zo zmluvy a z deliktu⁴⁾ je druh chráneného záujmu. Zmluvné právo chráni záujem na splnení zmluvy, a preto pri porušení zmluvy má byť poškodený postavený do pozície, akoby bola zmluva riadne splnená. Naopak, osoba, ktorá utrpela škodu spôsobenú deliktom, má byť postavená do pozície, akoby sa delikt nikdy nestal. Prvé sa označuje ako pozitívny záujem () a druhé ako negatívny záujem ().⁵⁾ Slovenské právo ale prevzalo československé dedičstvo, ktoré takéto zjednodušenie neumožňuje.

Československé civilné právo pokračovalo v tradícii založenej prirodzenoprávnym Všeobecným občianskym zákonníkom (ABGB), ktorý vytvoril na prvý pohľad pre porušenie zmluvy a pre iný protiprávny úkon, čím sa završuje proces tvorby všeobecnej klauzuly zodpovednosti za škodu, ktorý inicioval pred 400 rokmi .⁶⁾ Deliktuálna a kontraktuálna zodpovednosť sa tak stala predmetom jednej, zovšeobecňujúcej úpravy, hoci naďalej existovali rozdiely v niektorých konkrétnostiach čo do predpokladov zodpovednosti, ako aj čo do následkov zodpovednosti za spôsobenú škodu. Rovnako sa zakladá na koncepcii, podľa ktorej sa zodpovedá za škodu spôsobenú . Slovami nie delikt, ale zavinenie vedie k povinnosti nahradiť škodu.⁷⁾ Podľa slovenského občianskeho práva sa ABGB však zavinenie prezumovalo iba pre prípady zmluvnej zodpovednosti.⁸⁾ Na rozdiel od úpravy v ABGB sa v slovenskom súkromnom práve zavinenie prezumuje nielen v oblasti zmluvnej zodpovednosti, ale aj v prípade deliktuálnej zodpovednosti.⁹⁾ Dôvody predmetnej legislatívnej úpravy je potrebné hľadať v minulosti, v druhom ideovom základe textu súkromnoprávneho kódexu - v sovietskom práve, ktoré spočívalo aj na starom práve cárskeho Ruska. Sovietske občianske právo, síce prvotne založené na princípe zodpovednosti za spôsobenie škody¹⁰⁾ ( Občiansky kódex z r. 1923), pod vplyvom zmeny právneho myslenia socialistického tábora tridsiatych rokov (upustenie od právneho nihilizmu a vyzdvihovanie socialistickej morálky), ale bez zmeny normatívneho textu vinterpretovalo do článku 403 vtedajšieho zákonníka Sovietskeho zväzu možnosť vyhnúť sa zodpovednosti za škodu preukázaním, že škodca škodu nezavinil.¹¹⁾ Bolo by ale predčasné tvrdiť, že prezumpcia zavinenia je obmedzená na postsocialistické dimenzie. Aj v západnej Európe dochádza k presunu dôkazného bremena vo veciach zavinenia na škodcu, hoci k posunu prispieva viac právna prax a právna veda ako sám normatívny text. Najčastejším spôsobom presunu dôkazného bremena je pravidlo používané pri dokazovaní, teda pravidlo, že veci niekedy hovoria samé za seba (napríklad tehla sa sama z okna nevyhodí, a tak pri páde tehly z okna je možné predpokladať, že niekto konal minimálne nedbanlivo). Nemecká doktrína v takýchto prípadoch pripúšťa tzv. Anscheinsbeweis (dôkaz ), ktorý na základe ľudských skúseností týkajúcich sa behu vecí umožňuje vyvodiť závery vyplývajúce z dokázaných okolností pre určenie okolností, ktoré majú byť dokázané. Taktiež v prípade deliktu spôsobeného porušením zákonnej povinnosti (§ 823 ods. 2 nemeckého občianskeho zákonníka BGB)¹²⁾ sa v prax