Zásada nullum crimen sine lege a ukladanie sankcií v súťažnom práve

In its judgment in case "Marianum", given in 2011, the Supreme Court of Slovak Republic ruled that imposing sanctions for the breach of the general prohibition of abuse of dominant position contravenes the constitutional principle of The legal opinion of the Supreme Court has been followed by several other panels of judges of the Supreme Court as well as from the Regional Court in Bratislava in other cases and thus represents an important precedent for the Antimonopoly Office of the Slovak Republic as the body entrusted with enforcement of the competition rules. The opinion of the Supreme Court is novel a represents a shift from its previous attitude taken in similar cases. Given the binding nature of the European court´s judicature for the national courts, in the present paper, the judgment of the Supreme Court is analysed, first of all in the context of the caselaw of the general Court and the Court of Justice of the European Union. It can be submitted that although the European law uses the concept of the "novelty of the case" and the European Commission possess a wide range of discretion on whether it imposes a fine or not, the mere fact that a breach of the general prohibition is concerned does not represent the impossibility of the competition authority to impose the fine. Furthermore, the paper is focused on the relevant case-law of the European Court of Human Rights, especially with regard to the changes regarding the standard of human rightsprotection brought about by the Lisbon Treaty. Based on the analysed case-law both of Luxembourg and Strasbourg courts the author comments the opinion of the Supreme Court taken in the given judgment and its implications for the competition law enforcement in Slovakia.

Dňa 3. mája 2011 vydal Najvyšší súd SR (ďalej len "NS SR") rozsudok č. 3 Sžh/3/2010 vo veci "Marianum", kde sa vyjadril k možnosti trestania a ukladania sankcií za porušenie tzv. generálnej klauzuly zákazu zneužívania dominantného postavenia na trhu podľa § 8 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane hospodárskej súťaže) v súvislosti s ústavnou zásadou

Tento rozsudok možno považovať za prelomový v doterajšej praxi slovenských správnych súdov vo veciach ochrany hospodárskej súťaže. Predstavuje jednak výrazný posun a odklon od doterajších záverov súdov¹⁾ v tejto oblasti, jednak je tiež významným precedensom pre budúcu rozhodovaciu prax Protimonopolného úradu SR.

Otázka má aj širší rozmer - Protimonopolný úrad SR je na základe zákona o ochrane hospodárskej súťaže orgánom povinným aplikovať priamo aj európske súťažné právo, t.j. čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej len ZFEÚ).²⁾ Paralelne popri aplikácii európskeho súťažného práva môže úrad aplikovať aj ustanovenia národného súťažného práva.³⁾ V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ustanovenia slovenského súťažného zákona, čo sa týka definície skutkových podstát deliktov zneužívania dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaž, sú identické so znením uvedených článkov ZFEÚ. Judikatúra európskych súdov⁴⁾ je pritom záväzná pre výklad súťažného práva národnými súťažnými orgánmi, keď aplikujú európske súťažné právo.

Vzhľadom na to, že závery NS SR vo veci Marianum nasledovali slovenské súdy v súťažných veciach aj v ďalších prípadoch,⁵⁾ je vhodné sa zamyslieť nad otázkou, do akej miery je uvedený záver NS SR súladný s princípmi správneho trestania a rozhodovacou praxou európskych súťažných orgánov a súdov a odpovedať na otázku, či skutočne ústavná zásada bráni ukladaniu sankcií v prípadoch porušenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže formou porušenia generálnych klauzúl tak, ako to v rozsudku uviedol NS SR.

Otázka vzbudila záujem slovenskej odbornej verejnosti. Bola diskutovaná na viacerých odborných podujatiach aj s medzinárodným rozmerom.⁶⁾ Čiastočne k nej zaujala stanovisko aj slovenská odborná literatúra.⁷⁾ Ostáva však stále otvorená a aktuálna, o čom svedčí nedávny, vo vzťahu k skúmanej problematike posledný rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo veci "ST - Jarný balík".⁸⁾

Ochrana hospodárskej súťaže je zakotvená primárne v Ústave SR. Podľa čl. 55 ods. 2 Ústavy SR "Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon.". Týmto zákonom je zákon o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý, okrem iného, stanovuje formy nedovoleného správania, ktoré je v rozpore so záujmom na fungovaní nerušenej hospodárskej súťaže prinášajúcej prospech spotrebiteľom a spoločnosti.

Zákon upravuje formy nedovoleného obmedzovania súťaže formou zneužitia dominantného postavenia a formou dohôd obmedzujúcich súťaž. Pre úplnosť je vhodné uviesť, že osobitnou formou obmedzovania súťaže sú aj zásahy orgánov verejnej moci a toto ustanovenie je formulované tiež veľmi všeobecne, preto o nich možno uvažovať v kontexte záverov NS SR vo veci Marianum. Ide však o osobitnú národnú úpravu bez porovnateľnej úpravy na európskej úrovni, a preto ju nebudeme osobitne analyzovať.

Z hľadiska koncepčného prístupu k právnej úprave nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže formou dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a zneužívania dominantného postavenia ide o použitie zákazu podľa generálnej klauzuly s demonštratívnym výpočtom najzákladnejších, resp. najtypickejších foriem zakázaného správania.⁹⁾ Ako sme už uviedli, ustanovenia slovenského súťažného práva sú z obsahového hľadiska identickéso znením ZFEÚ, keďže európske právo bolo vzorom pri prijatí národnej úpravy a táto je s ním plne harmonizovaná. Ako vidno z porovnania doslovného znenia európskej a národnej úpravy, národná úprava obsahuje v prípade zneužitia dominantného postavenia, aj v prípade dohôd obmedzujúcich súťaž čiastočne podrobnejší výpočet demonštratívnych skutkových podstát. Nejde však v žiadnom prípade o prípady, ktoré by neboli pokryté európskym právom (t.j. rozhodovacia prax na európskej úrovni považuje aj tieto typy konania za rozporné s čl. 101 a 102 ZFEÚ). V konečnom dôsledku táto podrobnejšia formulácia národného práva nemá vplyv na odlišný obsah predmetných ustanovení.

Uvedený prístup má svoje odôvodnenie. Použitím generálnych klauzúl sa zabezpečuje priestor pre účinnú a efektívnu ochranu hospodárskej súťaže, a to tak, že orgánom ochrany súťažného práva umožňuje reflektovať ekonomickú realitu a postihovať akúkoľvek formu takého trhového správania podnikateľov, ktoré má obmedzujúci charakter. Inak by orgány aplikujúce ustanovenia o ochrane hospodárskej s