KALESNÁ, K., PATAKYOVÁ, M. T.: Digitálne platformy: súťažné právo verzus regulácia ex ante. Právny obzor, 104, 2021, č. 1, s. 26 - 38.
Key words:
digital platforms, competition law, ex ante regulation, Facebook, Google Shopping1 ÚVOD
Súčasné obdobie digitalizácie vytvára nový priestor na realizáciu podnikateľských aktivít na nových špecifických trhoch, spravidla charakterizovaných dynamickou inováciou a technologickými zmenami. Je nepochybné, že existencia a rozvoj podnikania na báze internetu prináša aj nové formy porušovania pravidiel hospodárskej súťaže a vo všeobecnosti vytvára pre právo - nielen súťažné - nové výzvy. Nejde pritom len o bezprostredné súťažné riziká internetového obchodu vrátane plošného zákazu predaja na internete či iné obmedzenia tohto predaja (napr. geo-blocking), ale aj o súvisiace okruhy problémov ochrany osobných údajov, ochrany spotrebiteľa a pod.
1)
Osobitný problém stojaci v centre pozornosti súťažných orgánov, najmä Európskej komisie (ďalej EK), predstavuje zneužívanie trhovej sily nových digitálnych platforiem. Digitálne platformy sa stávajú aj predmetom posudzovania regulačných orgánov
2)
atď.
2 DIGITÁLNA PLATFORMA
2.1 Pojem
Hoci ide o jednu z kľúčových otázok spätých s procesom digitalizácie ekonomiky, presná definícia digitálnej platformy je doposiaľ sporná.
3)
V odbornej literatúre sa možno stretnúť s rôznymi definíciami digitálnych platforiem. L. Kasenčáková s odvolaním na pramene EK vníma online platformy ako
"dvojstranné alebo viacstranné trhy, kde sa stretávajú užívatelia a prevádzkovatelia platformy s cieľom uľahčiť vzájomnú interakciu ako napr výmenu informácií alebo obchodnú transakciu. Medzi užívateľov pritom môžu patriť rôzne skupiny od odberateľov, predajcov, inzerentov, vývojárov softvéru a podobne. Medzi online platformy možno zaradiť napr. Amazon, Marketplace, Bing Search, Facebook, Google Play, Google Search, Uber a ďalšie.
"
4)
Iná definícia digitálnych platforiem vyzdvihuje ich charakteristické znaky;
"digitálne platformy zahŕňajú nástroje umožnené technológiou, ktorá uľahčuje výmeny medzi rôznymi skupinami - napríklad konečnými užívateľmi a výrobcami - ktorí sa navzájom nemusia ani poznať."
5)
Aj pri absencii univerzálnej definície je však potrebné odlíšiť pravú "zdieľanú ekonomiku", ponúkajúcu výmeny na lokálnej úrovni, od ziskovo orientovaného globálneho obchodu, tzv. uberizácie ekonomiky
6)
, pod ktorou sa rozumie
"deštrukcia hodnotového reťazca novými sprostredkovateľmi, ktorí vďaka použitiu digitálnych technológií (najmä aplikácií, smartfónov a online platobných systémov) získavajú časť hodnoty na ujmu tradičných operátorov".
7)
Digitálne platformy, najmä ak pôsobia na hrane zákona, prinášajú nielen nové impulzy pre právnu reguláciu, ale aj mnohé právne spory, ako napr. Uber.
8)
Podľa EK
9)
"platformy dokázali, že sú inovátormi v digitálnej ekonómii a že pomáhajú menšiemu podnikaniu napredovať online a dosiahnuť nové trhy. Nové platformy v službách mobility, turizmu, hudby, audiovízie, vzdelania, financií, ubytovania a náboru sú rýchlou a hlbokou výzvou pre tradičné obchodné modely a rástli exponenciálne. Vzrast zdieľanej ekonómie ponúka aj možnosti zvýšenej efektívnosti, rastu a pracovných miest, prostredníctvom lepšieho výberu spotrebiteľa, ale zároveň potenciálne kladie nové regulačné otázky."
10)
2.2 Typológia digitálnych platforiem
Kategorizácia digitálnych platforiem vychádza zo zohľadnenia rôznych kritérií; v tomto zmysle možno hovoriť napr. o dvojstranných a viacstranných platformách, ale aj o transakčných a netransakčných trhoch. Podľa Jones a Sufrin
"na transakčnom trhu platforma spája užívateľov z každej strany a umožňuje im vstúpiť do vzájomných transakcií."
11)
Ako príklad uvádzajú Airbnb, platobné karty a pod.
12)
Naproti tomu pri netransakčných trhoch k transakcii nedochádza; príkladom sú sociálne siete.
13)
Strowel a Vergote zakladajú typológiu digitálnych platforiem na základe zdrojov, ku ktorým umožňujú:
a)
prístup k