Kolektívne žaloby v spotrebiteľských veciach - terra incognita v Slovenskej republike? Kolektívne žaloby a podmienky konania - 1. časť.

In the present paper author deals with issues of collective redress mechanisms in general and explains different forms of such mechanisms, its function and purpose. Author also provides answers to specific question of collective redress mechanisms such as or principle, conditions of eligibility of entities to bring collective action, protection of good reputation of defendant, information to the public about collective redress action and certification of collective lawsuit. In The Slovak Republic it is considering about adoption of legislation that will regulate collective redress mechanism in comprehensive manner, whereas as present in The Slovak Republic it does not exist compensatory collective redress. Because of possible abusing of collective actions author proposes an appropriate system for The Slovak Republic.

Autor sa v predkladanom článku¹⁾ venuje problematike kolektívnych (hromadných) žalôb v spotrebiteľských veciach. V prvých štyroch kapitolách príspevku je jeho cieľom poskytnúť prehľad konania o takýchto žalobách všeobecne, pričom v nasledujúcich kapitolách autor upriamuje pozornosť na konkrétne otázky konania, ako sú problematika aktívnej legitimácie na podanie žaloby; systém , resp. ; informovanie dotknutých spotrebiteľov o podaní takejto žaloby a fáza pripustenia žaloby súdom. Na tento príspevok nadväzuje ďalší, ktorý sa bude zaoberať možnými požadovanými nárokmi v konaní o kolektívnej žalobe, účinkami rozsudku vydanom v kolektívnom procese, financovaním kolektívnej žaloby a prípadmi s cezhraničným prvkom v rámci Eú. Keďže komplexné zakotvenie kolektívnej ochrany spotrebiteľov je cieľom zákonodarcu vzhľadom na Návrh Stratégie spotrebiteľskej politiky na roky 2014 - 2020, schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 502/2014 a Návrh Legislatívneho zámeru Spotrebiteľského zákonníka, v článku predkladáme možné riešenia pre Slovenskú republiku. Treba mať na pamäti, že ide o zložitú problematiku, ktorá si vyžaduje premyslenú a pomerne podrobnú právnu úpravu,²⁾ pričom veríme, že tento príspevok môže byť hodenou rukavicou pre ďalšiu diskusiu ohľadom tejto témy.

Kolektívne mechanizmy nápravy môžu byť veľmi efektívnym a účinným prostriedkom zlepšenia práv spotrebiteľov. Všeobecne možno konštatovať, že tieto mechanizmy sú zmysluplné tam, kde by náklady na individuálne vedené prípady mohli odrádzať jednotlivcov od toho, aby sa obracali na súdy, pričom ich cieľom je predchádzať protiprávnemu konaniu a ukončovať ho a tiež uspokojiť majetkové nároky poškodených subjektov.

Rozoznávame rôzne formy kolektívnych mechanizmov nápravy. Môžeme hovoriť o variante, keď sa do jedného konania spojí viacero individuálnych konaní, ktoré majú rovnaký alebo obdobný skutkový základ. Ďalším variantom je situácia, keď sa konanie právneho subjektu vzťahuje na určitú množinu osôb, pričom vo svojom mene, ako aj v mene celej tejto množiny osôb podá žalobu subjekt, ktorý je konaním protistrany tiež dotknutý. Napokon môže nastať situácia, keď žalobu podá subjekt, na ktorého sa konanie protistrany nevzťahuje, pričom tento subjekt podá žalobu v mene dotknutých osôb. Takýmto žalujúcim subjektom môže byť orgán verejnej moci alebo špecifický súkromnoprávny subjekt (v prípade spotrebiteľských sporov napríklad spotrebiteľská organizácia). Uvedené tri varianty môžeme podradiť pod definíciu ³⁾ Ak by žalobu podal osobitný subjekt, na ktorého sa konanie protistrany nevzťahuje, avšak nie v mene dotknutých subjektov, ale vo svojom mene za dotknuté osoby, hovoríme tu o ⁴⁾ V prípade reprezentatívnych žalôb smerujú požadované majetkové nároky nie poškodeným, ale priamo tomuto osobitnému subjektu, ktorý má povinnosť použiť vysúdené nároky na zlepšenie spotrebiteľskej ochrany, prípadne smerujú do príslušnej kapitoly štátneho rozpočtu, závisiac od charakteru žalujúceho subjektu. Niekedy sa pod pojem reprezentatívne žaloby zaraďuje aj posledný variant uvedený vyššie v rámci skupinových žalôb.⁵⁾ Osobitným prípadom je variant, podľa ktorého v prípade veľkého počtu žalôb smerujúcich voči tomu istému žalovanému na základe rovnakých skutkových okolnosti, osobitne určený súd z nich vyberie a prejedná jeden modelový prípad, pričom rozhodnutie v ňom sa vzťahuje aj na všetky ostatné konania, ktoré sú počas prejednania modelového prípadu prerušené, a následne po vynesení rozhodnutia v modelovom konaní sa v nich pokračuje.⁶⁾ Zastrešujúcim pojmom na všetky tieto prípady je (všeobecne tu tiež hovoríme o kolektívnych mechanizmoch nápravy). Treba však povedať, že terminológia nie je ustálená, napokon v podmienkach SR môžeme hovoriť len o počiatkoch kolektívnych mechanizmov nápravy v spotrebiteľských veciach. Ako tvrdí Csach, právny poriadok môže ⁷⁾ Winterová definuje hromadnú žalobu ako ⁸⁾ a ďalej ju člení na súkromnú žalobu (resp. skupinovú, keď je žalobca sám aktívne legitimovaný, pričom uplatňuje svoje právo, ale aj s účinkami pre iných),⁹⁾ spoločenskú žalobu (resp. spolkovú, ktoré je podávaná súkromnoprávnymi právnickými osobami v prospech dotknutej skupiny) a verejnú žalobu (podávaná orgánmi verejnej moci v prospech dotknutej skupiny).¹⁰⁾ Rovnako aj Smolík považuje za všeobecný pojem hromadnú žalobu.¹¹⁾ V rámci kolektívnych mechanizmov nápravy možno spomenúť ešte situáciu, keď sa skupina jednotlivcov pripojí k trestnému stíhaniu, požadujúc súkromnoprávne nároky v dôsledku spáchania trestného činu.¹²⁾

Inštitút hromadných žalôb je známy najmä z prostredia USA (tzv. class action), Európska únia sa však bráni príliš liberálnej úprave class action v takej podobe, ako ju poznáme z USA, keďže americká právna úprava je charakterizovaná absenciou pravidla náhrady trov konania podľa úspechu vo veci; ďalej postupom sprístupňovania dokumentov, ktorý umožňuje náhodné získavanie kompromitujúcich informácií; náhradou škody s represívnou funkciou a princípom . Takáto koncepcia v súhrne nie je vlastná európskemu prostrediu a neminimalizuje riziko zneužitia tohto inštitútu.¹³⁾ Zároveň však možno povedať, že neexistencia právnej úpravy týkajúcej sa konaní o kolektívnych žalobách (s možnosťou požadovať majetkové nároky) je v západnej Európe raritou.¹⁴⁾ Pokiaľ ide o oblasť kolektívnych mechanizmov nápravy na Slovensku, ako aj v Českej republike, sme tu obutí ešte len v detských topánkach.

Na tomto mieste je nevyhnutné zamyslieť sa nad rozlíšením pojmov kolektívna ochrana práv a ochrana kolektívnych práv,¹⁵⁾ pričom oba môžeme podradiť pod pojem kolektívne mechanizmy nápravy, resp. pod pojem kolektívny proces (konanie o kolektívnych žalobách). .¹⁶⁾ Primárnym cieľom ochrany kolektí