Generálna klauzula nekalých obchodných praktík a praktiky nekalé podľa generálnej klauzuly - ďalšia normatívna mačka vo vreci?

The legal regulation on general clause of unfair commercial practices provides fundamental elements by using uncertain and flexibile language. That specific qualities not only of this norm allow organs of law application to interpret it in consideration of circumstances in every single case. In this paper, the author deals with lack of interpretation of cumulative requirements on which the general clause on unfair commercial pracitces is based. Pursuant to presented combination of national and european interpretation the paper focuses on the decisions, mostly on the national ones, in where this combination was lacking. In the author´s opinion, the solution can be found not only in the proper interpretation but also in creating an indicative list of practices unfair under general clause which might help to ensure the legal certainty and may serve as the first step to uniforming its intepretation.

V slovenskej spisbe je pomerne málo priestoru venovaného otázke právnej regulácie nekalých obchodných praktík, jej podobnosti a vzťahu s inými mechanizmami, ktoré rovnako zabezpečujú ochranu spotrebiteľa pred nekalým deliktným správaním podnikateľa a sú súčasťou slovenského právneho poriadku. V prvej časti článku podrobíme výkladu podmienky generálnej klauzuly nekalých obchodných praktík. V druhej časti poukážeme na nepomenované skutkové podstaty podľa generálnej klauzuly, ktoré sú výsledkom aplikačnej praxe príslušných orgánov aplikácie práva. Pozornosť budeme venovať predovšetkým slovenským rozhodnutiam, ktoré nereflektujú nielen vnútroštátne právo v celom svojom rozsahu, ale tiež povinnosť eurokonformného výkladu smernice o nekalých obchodných praktikách, ako reakciu na rozhodnutie R 28/2017. V závere sa pokúsime navrhnúť spôsob, akým možno zlepšiť proces aplikácie zjednotením výkladu generálnej klauzuly nekalých obchodných praktík.

Právna úprava generálnej klauzuly nekalých obchodných praktík je obsiahnutá v článku 5 ods. 2 smernice o nekalých obchodných praktikách,¹⁾ resp. v § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa²⁾. Podľa tejto normy je nekalou obchodnou praktikou také správanie podnikateľa, ktoré je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a podstatne narušuje alebo je spôsobilé podstatne narušiť ekonomické správanie (priemerného) spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo je mu adresovaná, alebo priemerného člena určitej skupiny, ak je praktika adresovaná len tejto určitej skupine spotrebiteľov. Rovnako ako pri iných ustanoveniach podobného charakteru,³⁾ ide o takú normu, ktorá je označovaná ako otvorený právny koncept, teda je to všeobecná, abstraktná norma, konštruovaná tak, aby bolo možné ju aplikovať na čo najväčší počet situácií.⁴⁾ Pomocou generálnej klauzuly je možné pružne nastavovať mieru prísnosti pri posudzovaní súťažného správania a okrem iného aj rýchlo reagovať na požiadavky vyplývajúce z normatívnych opatrení EÚ.⁵⁾ V tomto smere je možné hovoriť o flexibilite generálnej klauzuly,ktorá normatívne slúži ako záchranná sieť⁶⁾ a je adaptabilná na zmeny správania jej adresátov.⁷⁾ Jej samostatná aplikácia však prichádza do úvahy len za predpokladu, že nebude naplnená niektorá z osobitných skutkových podstát.⁸⁾

Z obsahového hľadiska generálna klauzula teda stanovuje negatívne vymedzenie poctivosti správania podnikateľov voči spotrebiteľom,⁹⁾ pričom kombinuje mimoprávne (rozpor s odbornou starostlivosťou podnikateľa), ako i právne štandardy (podstatnosť ujmy na rozhodovaní spotrebiteľa).

Odbornú (profesionálnu) starostlivosť¹⁰⁾ smernica, ako aj zákon definujú ako úroveň špeciálnej schopnosti a starostlivosti, ktoré možno rozumne očakávať od obchodníka pri jeho konaní voči spotrebiteľom, zodpovedajúce čestnej obchodnej praxi¹¹⁾ alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňujúcej sa v oblasti obchodníkovej činnosti. Pojem odborná starostlivosť je charakteristický pre zmluvné či deliktné právo a je determinovaný relevantnými obchodnými pravidlami v tej - ktorej profesii. Ako normatívny koncept má aj odborná starostlivosť určitý jazykový význam, ktorý mu zákonodarca priradil, má však aj mimoprávny rozmer, ktorý plynie z obchodnej praxe. Na tento mimoprávny rozmer sa spolieha aj európsky zákonodarca, avšak súčasne sleduje aj normatívne hodnoty, ktoré sú považované za akceptovateľné v konkrétnom podnikateľskom odvetví.¹²⁾

V slovenskom právnom poriadku nie je pojem odbornej starostlivosti neznámy. Legálne je spájaný predovšetkým s osobou štatutárneho orgánu, resp. s inými osobami (podnikateľmi), ktoré pri výkone svojej funkcie musia dbať na záujmy odlišné od svojich záujmov.¹³⁾ Judikatúra v súvislosti s týmto pojmom hovorí, že je nutné objektívne ho posudzovať v zmysle všeobecnej starostlivosti požadovanej pri danom druhu konania,¹⁴⁾ teda pri jeho obsahovej interpretácii preferuje obvyklú odbornú starostlivosť, akú je potrebné vynaložiť pri týchto činnostiach ako praxou uznávaný štandard.¹⁵⁾ Je zrejmé, že pre rôzne právne odvetvia bude aj stupeň odbornej starostlivosti rozdielny. Domnievame sa však, že objektívne hodnotenie často nebude postačovať a bude potrebné argumentáciu oprieť aj o posúdenie toho, ako ho vníma nielen samotný priemerný člen príslušného podnikateľského odvetvia, ale tiež ako vníma odbornosť starostlivosti podnikateľa ten, ku ktorému jeho správanie smeruje, alebo je ním ovplyvnené. V slovenskom právnom prostredí bude preto skôr rozhodujúce, ako sa príslušný orgán vyrovná s pojmom čestné obchodné praktiky pri napĺňaní pojmu odborná starostlivosť, a teda aj pri posudzovaní nekalosti obchodnej praktiky ako takej.