Premlčanie pri náhrade škody spôsobenej porušením súťažného práva

Limitation period in respect of The EU Antitrust Damages Directive is intended to achieve greater harmonisation between private competition enforcement regimes across Member States, in pursuit of the expressed aim of the European Commission to encourage greater private enforcement of competition law. It is also intended to foster a complementary relationship between public and private enforcement. The Damages Directive introduced a minimum limitation period of five years for cartel damages claims. The Directive also includes a provision to suspend the limitation period during an investigation and any subsequent appeal process. Despite harmonisation efforts, some divergence will remain.

limitation periods, competition law, damage

Prijatím zákona č. 350/2016 Z.z. ¹⁾ Slovenská republika splnila svoju povinnosť transponovať do vnútroštátneho poriadku smernicu č. 2014/104/EÚ o určitých pravidlách upravujúcich žaloby o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie (ďalej "smernica 2014/104/EÚ). ²⁾ Navrhnuté opatrenia majú zabezpečiť, aby nedochádzalo k narušovaniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. Ak k porušeniu došlo, smernica mala za cieľ harmonizovať právne prostredie tak, aby si každý (jednotlivec, podnik, či orgán verejnej moci) mohol na vnútroštátnych súdoch uplatniť nárok na náhradu škody, ktorú porušením súťažného práva utrpel.

Prvoradou a hlavnou zásadou prijatej právnej úpravy je plná kompenzácia za vytrpenú ujmu. ³⁾ Naplnenie tohto zámeru predpokladá, že každá poškodená osoba bude mať prístup k účinným mechanizmom nápravy. V prípade sporov o náhradu škody spôsobenej porušením súťažného práva to zároveň znamená vytvoriť podmienky pre prekonanie typickej štrukturálnej asymetrie. Pochopiteľnými sú preto snahy uľahčiť poškodeným preukazovanie skutočností dôležitých pre úspešné uplatnenie nárokov zo spôsobenej škody. Náprava nerovnakého prístupu k podstatným informáciám sa má korigovať napríklad úpravou práva poškodeného na získanie prístupu k dôkazom (preambula, bod 15), ustanoveniami o kvantifikácii rozsahu škody (preambula, body 46, 47), zavedením prezumpcie vzniku škody či zavineného konania žalovaného. Medzi takéto opatrenia možno radiť aj úpravu premlčania (preambula, bod 36). ⁴⁾

Predstavu o obsahu právnej úpravy premlčania v oblasti náhrady škody spôsobenej porušením európskeho súťažného práva načrtol ešte pred prijatím smernice 2014/104/EÚ Súdny dvor EÚ v spore Manfredi. ⁵⁾ Európsky súd zdôraznil, že pri absencii európskej úpravy je povinnosťou každého členského štátu upraviť premlčacie doby s cieľom zabezpečiť kompenzáciu škody spôsobenej dohodami či praktikami, ktoré sú v rozpore s článkom 81 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ⁶⁾ s prihliadnutím na princípy ekvivalencie a efektívnosti. Ústrednou sa stala myšlienka, že žiadne z pravidiel týkajúcich sa súkromného vymáhania nárokov z porušenia súťažného práva nemôže byť účinným, ak je spojené s neefektívnym systémom premlčania. ⁷⁾ Z tohto dôvodu smernica 2014/104/EÚ zaraďuje právnu úpravu premlčania medzi svoje podstatné ciele. ⁸⁾

V rámci úvah o úprave premlčania sa pri žalobách z porušenia súťažného práva ukázali ako dôležité viaceré okolnosti. Predovšetkým nejednoznačnou sa javila potreba zakotviť dlhšie (objektívne) lehoty. ⁹⁾ Po ďalšie, pre nastavenie dĺžky premlčacej doby sa potrebným ukázalo rozlišovať medzi tzv. samostatnými ( ) žalobami a následnými žalobami ( ). Dôvodom je odlišné postavenie poškodeného, ktorý sa po rozhodnutí orgánu na ochranu hospodárskej súťaže v pomerne krátkej dobe dostane k informáciám postačujúcim na to, aby mohol podať žalobu. Pri hľadaní ideálneho riešenia sa počítalo aj s možnosťou nasledovať nastavenie premlčacích lehôt podľa smernice o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. ¹⁰⁾ Presadili sa však názory, že nastavenie identických premlčacích lehôt pre obidva prípady náhrady škody nemusí byť efektívne. Rozhodol poznatok, že pri žalobách z porušenia súťažného práva existuje omnoho osobitejší vzťah medzi verejným a súkromným vymáhaním práva, než v prípade žalôb na náhradu škody spôsobenej vadným výrobkom.

Smernica 2014/104/EÚ obsahuje vlastnú úpravu dĺžky premlčacích lehôt (článok 10) s predpokladom, že členské štáty v súlade s týmto článkom stanovia vo svojom právnom poriadku pravidlá uplatniteľné na premlčacie lehoty na podanie žalôb o náhradu škody. Dôvodom harmonizácie sa stali poznatky z prieskumu právnych poriadkov členských štátov, ktoré poukazovali na veľmi rozdielne nastavenie premlčacích lehôt - pri subjektívnej lehote variovali od jednoročnej (§ 1968 španielskeho občianskeho zákonníka) po desaťročnú lehotu vo Francúzsku (článok 2270 ods. 1 CC). Podobne pri objektívnych lehotách išlo o rozpätie od najkratšej - päťročnej lehoty (Maďarsko) po najdlhšie - tridsaťročné, zakotvené v kódexoch Rakúska, Nemecka a Luxemburska. ¹¹⁾

Subjektívna premlčacia lehota, ktorú nastavila smernica 2014/104/EÚ na päť rokov, predstavuje dolnú hranicu jej dĺžky s tým, že jednotlivé štáty ju môžu predĺžiť. To že nepôjde o nepodstatnú reformu premlčania sa preukázalo už v čase prípravy smernice 2014/104/EÚ snahou niektorých členských štátov vyhnúť sa revízií existujúcej úpravy premlčania. Príkladom je Cyprus, Írsko a Veľká Británia, ktoré aj na "nový" prípad premlčania práva na náhradu škody ponechalo existujúcu šesťročnú premlčaciu dobu; obdobne postupovalo Luxembursko, ktoré desať, resp. tridsaťročnú premlčaciu dobu rozšírilo aj na prípady škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže. ¹²⁾