Režim Európskeho inštitútu pre telekomunikačné normy - ETSI: Zásady, rozhodné právo a účinok ETSI voči predloženým vyhláseniam Straus, J.

In the context of European standardization efforts the European Telecommunications Standards Institute (ETSI) plays a special role. The Institute was founded upon an initiative on the EU-Commission with the aim of drafting European telecommunication standards in order to secure the interoperability, to advance the competition on the merits between technologies of different companies, and to serve the consumer's welfare.

The legal framework of ETSI, which is composed of ETSI Statutes, ETSI Directives, including ETSI Rules of Procedure and ETSI Intellectual Property Rights Policy, is governed by French law. This legal framework is so construed that ETSI standards, which constitute European norms, are and remain accessible to all companies also in case they fall within the scope of protection of one or more patents ("standard essential patents"). ETSI organs have ensure, if necessary assisted by the EU-Commission, that technologies which are covered by patents can become standards only if their proprietors irrevocably declare that they are prepared to irrevocably license their standard essential patents under fair, reasonable and non-discriminatory (FRAND) terms and conditions. In case a declaration according to Clause 6.1 of ETSI IPR Policy is refused, ETSI has to undertake all the measures which are necessary to prevent that the respective patented technology will become or remain a standard.

As the entire ETSI legal regime, also the legal qualification of the declaration given according to Clause 6.1 of the ETSI IPR Policy is governed by French law. According to Article 1121 of the French Civil Code (Code Civile), it is to be assumed that the declaration under Clause 6.1 of ETSI IPR Policy constitutes a , thus a contract in of third parties. From the established contractual relationship between the "Stipulant" (contractant), i.e. ETSI, and the "Promettant" (promisor), i.e. the proprietor of a patent designated as standard essential, rights accrue directly in of third beneficiaries, without any relationship between third beneficiaries and the contractant (ETSI). For the conclusion of the neither an acceptance of the third beneficiary is necessary, nor is the contract subject to any formalities. The acceptance, which is only necessary to effectuate the contract effects, and which has to be expressed towards the promisor, also does not need any specific form and can even be implied or tacit. From the point in time of the acceptance by the third beneficiary, the contract can only be revoked by consent of all parties. If subsequently the third beneficiary(ies) expresses his/her will to conclude a licensing agreement as regards specific standard essential patents, at this point in time a licensing agreement between the promisor and the third beneficiary into being. This is true even if the promisor subsequently would like to refuse the contract for some specific reasons. A final agreement (mutual consent) as regards the price, i.e. license royalty, is no precondition for the coming into being of the license contract. In case of dispute the fixing and the assessment of the reasonableness of the price is a matter for courts. It should be added that a subsequent assignment of the standard essential patent(s) at issue to third parties does not affect the license concluded under the FRAND conditions, as it is revealed from Article L 613-8 of the French Code de la Propriété Intellectuelle (CPI). As it is further revealed from the case law of the District Court of Düsseldorf, which is conform with the opinions predominantly expressed in legal doctrine, a proprietor of a standard essential patent who has issued a declaration under clause 6.1 ETSI IPR Policy cannot claim an injunction against third party beneficiaries under a "stipulation pour autrui", if they have expressed their wish to license the respective patent. Only that way it can be secured that ETSI standards remain accessible under non-discriminatory and reasonable conditions fixed in a dispute by courts. The latter being an important pre-condition for the interoperability and competition on the merits between technologies of different companies to the well-being of consumers.

V globalizovanom svete čoraz komplexnejšie vznikajúcich technológií zohrávajú technické normy a normalizačné organizácie, ktoré ich určujú a spravujú, stále významnejšiu rolu. Tieto organizácie majú, okrem iného, za úlohu dbať aj o to, aby i normalizované technológie, ktoré sú podložené patentmi, boli prístupné každému za čestných/ spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok - "Fair, Reasonable, Nondiscriminatory" (FRAND). Tento príspevok sa zaoberá ETSI, jeho funkciami, právnymi základmi a spôsobom práce, osobitne otázkou, ako režim ETSI zabezpečuje, aby jeho normy, ktoré často utvárajú monopol ("Normmonopolen gewordene Standards"), nestáli v ceste schopnosti rôznych systémov vzájomne spolupracovať, t.t ich interoperabilite. Je pokusom, dúfajúc, že nie nepoužiteľným, prihovoriť sa tematickému okruhu, ktorý sa východiskovo týka tak medzinárodného súkromného práva, ako aj vlastného súkromného práva - záväzkového práva, poukazuje však i na právo duševného vlastníctva a súťažné právo.

Skôr, ako prikročíme k relevantným otázkam týkajúcim sa právnych základov režimu Európskeho inštitútu pre telekomunikačné normy (ETSI), treba aspoň v stručnosti venovať pozornosť úlohe, ktorá prislúcha normalizačným organizáciám a osobitne ETSI, v kontexte európskej súťažnej a inovačnej politiky, ako aj s touto úlohou - v rámci jej cieľov - spätému súťažnému a patentovému právu.

, bývalá komisárka EÚ pre hospodársku súťaž, poukázala vo svojom prejave 10. júna 2008¹⁾ na vzrastajúci význam technickým noriem, ku ktorým najskôr vyhlásila:

"Normy sú dnes jasne významnejšie ako predtým. Často uľahčujú ekonomiku s úspornejším rozsahom nákladov ("economies of scale"), avšak ich skutočný dopad na trh technológií spočíva v ich interoperabilite.

S rozvojom komunikačných sietí vzrástol význam interoperability medzi použitým zariadením, medzi poskytovanými službami a medzi výmenou dát. Interoperabilita podporuje súťaž na základe vecnej prednosti ("competition on the merits") medzi technológiami rôznych spoločností a pomáha predchádzať [trhovému rozhodovaniu]"lock-in".

Normy sú základom interoperability."

Keď komisárka EÚ poukázala na to, že existujú vlastnícky chránené ("proprietary") a voľné ("non-proprietary") normy, pričom - pokiaľ ide o druhú a tretiu generáciu mobilných technológií ("mobil technologies", "mobile Funktechnologien") - jadrom európskeho úspechu sú chránené technológie, upozornila na to, že ochrana duševného vlastníctva je stále nutná na zabezpečenie spravodlivej náhrady ("reward") za investície vložené do ich výskumu a vývoja a napokon kladie rečnícku otázku: "Čo to znamená v praxi?"

Nasleduje táto odpoveď

"Po prvé, malo by sa normalizovať len vtedy, keď je preukázateľný úžitok a nemalo by sa unáhliť s normovaním určitej technológie príliš skoro.

Po druhé, nevidím, že by bolo v záujme spotrebiteľov zahrnutie vlastnícky chránených technológií do noriem, keď nie je jasný a preukázateľný úžitok oproti nechráneným alternatívam.

Po tretie, normalizačné dohody sa majú zakladať na prednostiach zahrnutých technológií. Súťažné pravidlá bežne nedovoľujú spoločnostiam, aby si zasadli za stôl a dohodli technický rozvoj pre svoj priemysel. Preto, ak sa im to dovolí, musíme obozretne hľadieť na to, ako sa to deje.

*