Typy zásahov orgánov verejnej moci do hospodárskej súťaže podľa § 39 zákona o ochrane hospodárskej súťaže

Competition may be restricted not only by undertakings, but also by public authorities in the exercise of their powers resulting from generally binding legal regulations. With the aim to prevent this restriction of competition, the legislator has defined the restriction of competition, which is set out in § 39 of the Act on Protection of Competition. Although by its intensity or ramification the of the application of § 39 of the Act cannot be compared with the of application of prohibition of "classic" forms of restriction of competition by undertakings (agreements restricting competition, abuse of a dominant position, concentration), in the existing decisionmaking practice of the Antimonopoly Office, the Council of the Antimonopoly Office, the Regional Court in Bratislava and the Supreme Court of SR we can identify some generalising features describing the most frequent cases of conduct or omission of public authorities resulting in the restriction of competition. The disclosure of these typical interventions of public authorities into competition may help a better orientation of public authorities as well as undertakings, consumers or parties damaged by such authoritative interventions into competition.

Popri troch "klasických" agendách protimonopolného práva, ktorými sú dohody obmedzujúce súťaž, zneužívanie dominantného postavenia a kontrola koncentrácií, má Protimonopolný úrad SR (ďalej len "úrad") za úlohu taktiež identifikovať a sankcionovať prípady obmedzovania hospodárskej súťaže v dôsledku zásahov orgánov verejnej moci. Podľa § 39 zákona č.136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže (ďalej len "zákon")

Prvým rozdielom medzi tromi vyššie spomínanými "klasickými" agendami protimonopolného práva (dohody obmedzujúce súťaž, zneužívanie dominantného postavenia a kontrola koncentrácií) a agendou identifikácie a sankcionovania protisúťažných konaní orgánov verejnej moci podľa § 39 zákona je odlišnosť adresátov povinností z nich vyplývajúcich: zatiaľ čo povinnosti vyplývajúce z troch "klasických" agend protimonopolného práva dopadajú na podnikateľov, adresátmi povinností vyplývajúcich z § 39 zákona sú orgány verejnej moci, pod ktorými rozumieme orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy a orgány záujmovej samosprávy (ako napr. Slovenská advokátska komora pri výkone svojej disciplinárnej právomoci voči advokátom a advokátskym koncipientom podľa § 56 až 60 a 74 zákona č.586/2003 Z.z. o advokácii), a to pri výkone právomocí, ktoré im zveruje zákon (orgánom štátnej správy - výkon štátnej správy, orgánom územnej samosprávy - výkon samosprávy a prenesený výkon štátnej správy, orgánom záujmovej samosprávy - prenesený výkon štátnej správy).

Toto spresnenie je dôležité, pretože konanie orgánov verejnej moci by mohlo spadať aj pod niektorú zo skutkových podstát tvoriacich "klasické" agendy protimonopolného práva. Takýto prípad by mohol nastať napríklad v prípade vstupu orgánov verejnej moci do zmluvných vzťahov s podnikateľmi, ktorými orgány verejnej moci uspokojujú svoje materiálne potreby a ktoré sa podľa ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka riadia štandardnou právnou úpravou obchodných záväzkových vzťahov podľa § 261 a nasl. Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z uvedeného, ak by došlo k obmedzeniu hospodárskej súťaže na trhu nie v dôsledku výkonu právomoci, ktorú zákon orgánu verejnej moci priznáva, ale v dôsledku uzavretia a/alebo plnenia zmluvy medzi orgánom verejnej moci a podnikateľom zameranej na uspokojenie materiálnych potrieb orgánu verejnej moci, uzavretie a/alebo plnenie takejto zmluvy orgánom verejnej moci by spadalo nie pod § 39 zákona, ale pod právnu úpravu dohôd obmedzujúcich súťaž podľa § 4 a nasl. zákona.

Na rozdiel od ostatných troch "klasických" agend protimonopolného práva (dohody obmedzujúce súťaž, zneužívanie dominantného postavenia a kontrola koncentrácií), v prípade protisúťažných zásahov orgánov verejnej moci úrad síce môže konštatovať porušenie § 39 zákona [§ 22 ods. 1 písm. c) zákona], ale nemá právomoc uložiť previnivšiemu sa orgánu verejnej moci povinnosť zdržať sa protisúťažného konania a/alebo odstrániť protiprávny stav [§ 22 ods. 1 písm. a) zákona]. Rovnako pokuta, ktorú môže úrad uložiť orgánu verejnej moci, ktorý porušil § 39 zákona, je nižšia ako pri hore uvedených "klasických" agendách protimonopolného práva a je obmedzená na 66.000,eur (§ 38 ods. 3 zákona). Navyše, možno pripomenúť, že aj týmto - oproti trom "klasickým" agendám protimonopolného práva výrazne ochudobneným - arzenálom prostriedko