Ochrana základných práv v súťažnom práve.

Protection of fundamental rights of the competiton actors acquires increasing significance mainly in connection with dawn raids in business premises of undertakings applied as an effective tool in detection of anticompetitive behaviour. Need to balance public interest on protection of competition with legitimate rights of undertakings brings o lot of problems and open questions. Especially the courts both on European and national level are confronted with the problem of conflicting interests. The article is therefore focused on case law of the ECHR, the EU and Slovak courts.

Prirodzeným východiskom úvah o ochrane hospodárskej súťaže, či už v národnom, alebo európskom súťažnom práve je verejný záujem podmienený úlohami, ktoré súťaž v každom ekonomickom systéme založenom na princípoch slobodného trhu plní. Tento verejný záujem reflektujú zodpovedajúce právne úpravy ochrany hospodárskej súťaže, či už v Zákone o ochrane hospodárskej súťaže v platnom znení (ďalej "ZOHS"), ak máme na mysli národný rámec, alebo Zmluva o fungovaní EÚ (ďalej "ZFEÚ"), najmä jej články 101 a 102 a nadväzujúce právne úpravy sekundárneho práva, ak máme na mysli nadnárodný rámec. Obe právne úpravy však spolu veľmi úzko súvisia.¹⁾

Jednotlivé formy protisúťažného správania podnikov, predovšetkým dohody obmedzujúce súťaž, nadobúdajú postupom času čoraz sofistikovanejší ráz, často sú predmetom utajenia a úsilia zúčastnených podnikov zanechať o zakázanom správaní minimum stôp, čo, pochopiteľne, kladie zvýšené nároky na odhaľovanie, stíhanie a trestanie kartelov. Právna úprava na oboch úrovniach, národnej i európskej, reaguje na tento trend posilnením vyšetrovacích právomocí orgánov ochrany hospodárskej súťaže (Európskej komisie, Protimonopolného úradu, ďalej "PMÚ"). Potrebe naplnenia požadovaného dôkazného štandardu privyšetrovanía stíhaní porušení súťažného práva slúžia konkrétne oprávnenia súťažných orgánov požadovať od podnikov podklady a informácie