DULAK, A. - DULAKOVÁ JAKÚBEKOVÁ, D.: Privátne vymáhanie škody spôsobenej porušením súťažného práva; Justičná revue, 72, 2020, č. 11, s. 1311 - 1322.
Smernica EÚ o žalobách na náhradu škody pri porušení predpisov na ochranu hospodárskej súťaže sleduje dosiahnutie väčšej harmonizácie režimov privátneho presadzovania práva, v súlade s výslovným cieľom Európskej komisie podporovať väčšie presadzovanie súkromnoprávnych žalôb. Zámerom je tiež podporiť komplementárny vzťah medzi verejným a súkromným presadzovaním práva na náhradu škody. Napriek úsiliu o harmonizáciu, rozdiely v prístupe naďalej pretrvávajú.
The EUAntitrust Damages Directive is intended to achieve greaterhar-monisation between private competition enforcement regimes across Member States, in pursuit of the expressed aim of the European Commission to encouragegreaterprivate enforcementofcompetition law. It is also intended to foster a complementary relationship between public and private enforcement. Despite harmonisation efforts, some divergence will remain.
Spory o náhradu škody spôsobenej porušením súťažného práva netvoria hlavnú náplň agendy domácich súdov a nič nenasvedčuje tomu, že by to mohlo byť v dohľadnej dobe inak. Nejde však o slovenské špecifikum. Na rozdiel od praxe amerických (USA) súdov, výskyt privátnych súdnych sporov z porušenia antitrustového práva v práve členských štátov Európskej únie (ďalej aj "Únie") je skôr výnimkou. Vyšší počet privátnych žalôb eviduje len Nemecko, Holandsko a Veľká Británia.
1)
Skúsenosti s takýmito spormi deklaruje aj Francúzsko a Španielsko.
2)
V ostatných krajinách Európskej únie sa táto problematika považuje za novú, okrajovú,
3)
či tému, ktorá je (zatiaľ) zaujímavá len pre teoretikov.
4)
Je zrejmé, že problémy spojené s porušovaním súťažného práva presahujú hranice národných štátov a ovplyvňujú budovanie jednotného trhu. Preto Zmluva o fungovaní Európskej únie
5)
zakazuje ako nezlučiteľné s vnútorným trhom všetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu (článok 101 Zmluvy)
6)
. Zakázané je aj akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia (článok 102 Zmluvy).
7)
Uvedené zákazy by strácali zmysel, ak by ich dodržiavanie nebolo vymáhané vhodnými mechanizmami nápravy. Argumenty pre potrebu revízie existujúceho stavu a prípadné zahájenie legislatívnych prác poskytol Súdny dvor EÚ svojimi rozhodnutiami z rokov 2001
8)
a 2006
9)
, v ktorých pripomenul, že právo poškodených osôb na kompenzáciu škody v dôsledku porušenia antitrustových pravidiel ES (vtedajšie články 81 a 82 Zmluvy ES) je zaručené právnymi predpismi Spoločenstva. Vyžiadaný prieskum zameraný na zistenie stavu právnej úpravy vo vtedajších členských štátoch Únie priniesol kompletnú správu o stave (tzv. Ashurst Report z roku 2004) a v nej poznatok o "chýbajúcom rovnakom prístupe" a "celkovom nedostatočnom vývoji" v tejto oblasti práva.
10)
Snahy o legislatívnu nápravu vyústili do prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/104/EÚ o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie.
11)
Vzorom právnej úpravy sa stali právne poriadky Spojeného kráľovstva, Nemecka a Holandska z toho dôvodu, že pre úpravu náhrady škody spôsobenej porušením súťažného práva sa javili "oveľa viac vhodnejšie" ("much more suitable") než systémy v iných členských štátoch.
12)
Cieľom smernice bolo poskytnúť poškodeným minimálny štandard ochrany ("floor of rights"). Pre transpozíciu smernice boli dôležitými tie jej ustanovenia, ktoré stanovovali povinnosť zosúladiť domácu úpravu s hmotnoprávnymi ustanoveniami smernice tak, aby sa neuplatňovali so spätným účinkom (článok 22 ods. 1 smernice 2014/104/EÚ). Tiež sa požadovalo, aby harmonizované vnútroštátne opatrenia neumožňovali žaloby na náhradu škody, podané na vnútroštátny súd pred 26. decembrom 2014.
13)
Prijatiu smernice predchádzali dlhoročné prípravy, započaté v roku 2002 zverejnením najprv Zelenej knihy
14)
a neskôr, v roku 2008, publikovaním tzv. Bielej knihy,
15)
sprev