Škoda

Úvod do zodpovednosti za zákonnosť rozhodnutia a správny úradný postup v kontexte právnej vedy Problematika zodpovednosti národnej centrálnej banky za škodu spôsobenú jej nezákonnými rozhodnutiami alebo nesprávnym úradným postupom...

Príspevok sa zaoberá prípadom nepoužitia ochrannej prilby cyklistom počas jazdy na bicykli a otázkou, ktorá vzniká vtedy, keď pri dopravnej nehode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a/alebo vedením motorového vozidla, utrpí cyklista úraz hlavy – spoluzavinil cyklista takúto škodu? Príspevok poukazuje na to, ako bol tento prípad rozhodnutý nemeckými súdmi. Venuje sa slovenskej právnej úprave de lege lata a prístupom slovenských a českých súdov v tejto oblasti. Uvádza riešenie prípadu podľa slovenskej právnej úpravy a úvahy de lege ferenda.

V článku sa autori zameriavajú na analýzu kapitálového podvodu, ktorému je v slovenskej literatúre venovaný minimálny priestor, aj keď škody ním spôsobené sa pohybujú až v miliónoch eur. Ako kazuistika boli vybrané prípady s medzinárodným dosahom, ktoré sú analyzované z historickej a medzinárodnej perspektívy. Trestný čin kapitálového podvodu je ďalej analyzovaný z pohľadu § 224 Trestného zákona a súvisiacich právnych noriem. Záverom autori konštatujú, že táto forma kriminality bola po nadmernej aktivite nebankových subjektov po roku 2000 minimalizovaná z dôvodu sprísnených regulácii finančného trhu.  

Úvod Pod pojmom verejné obstarávanie je potrebné rozumieť pravidlá a postupy podľa zákona č. 343/2015 Z. z. v platnom znení o verejnom obstarávaní (ďalej aj "ZVO"), ktorými sa zadávajú...

„Škoda môže vzniknúť aj v príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia orgánu štátu, ktoré bude zrušené skôr, ako nadobudne právoplatnosť – v tomto prípade je však potrebné zodpovednosť štátu za škodu, ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s vydaním takéhoto rozhodnutia, posudzovať podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nie podľa ustanovení toho istého zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.“

SKUTKOVÝ STAV Žalobcovia sa v konaní domáhali náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 133 000 eur, ktorá im podľa nich bola spôsobená zásahom do ich osobnostných práv protiprávnym konaním žalovaných....

ZSP 50/2021 § 14 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku Hlavné mesto...

ZSP 41/2021 § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 420, §...

§ 420a Občianskeho zákonníka§ 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku Pokiaľ teplovodné vykurovacie zariadenie umiestnené vo výrobnej hale žalovaného nebolo súčasťou žiadneho organizovaného, sústavne alebo opakovane vykonávaného procesu prevádzkovej povahy a slúžilo výlučne len na skvalitnenie pracovného prostredia zamestnancov žalovaného, nemožno škodu spôsobenú týmto zariadením považovať za škodu spôsobenú činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, ani za škodu spôsobenú vecou použitou pri takejto činnosti [§ 420a ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka]. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 183/2018

DULAK, A. - DULAKOVÁ JAKÚBEKOVÁ, D.: Privátne vymáhanie škody spôsobenej porušením súťažného práva; Justičná revue, 72, 2020, č. 11, s. 1311 - 1322. Smernica EÚ o žalobách na náhradu...

DULAK, A. - DULAKOVÁ JAKÚBEKOVÁ, D.: Premlčanie pri náhrade škody spôsobenej porušením súťažného práva. Právny obzor, 103, 2020, č. 5, s. 357 - 371. Limitation period in respect of...

Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave už dlhšie organizuje rad diskusných seminárov otvorených širokej odbornej verejnosti venovaných vždy konkrétnej právnej otázke, ktorá spravidla vyvoláva v teórii otázniky a v praxi aplikačné problémy. Posledný júnový diskusný seminár bol venovaný téme zodpovednosti za škodu spôsobenú použitou osobou (iným slovom, pomocníkom1 tretím osobám. Prioritnou otázkou diskusného seminára tak nebol prípad spôsobenia škody zamestnancom svojmu zamestnávateľovi (principálovi – tomu, kto pomocníka poveril určitou činnosťou), ale spôsobenie škody inému, mimo ich vzájomný vzťah stojacemu poškodenému subjektu. Diskusný seminár prebiehal formou riešenia prípadových štúdií cielených na vybrané právne otázky, čomu prispôsobíme aj štruktúru tohto príspevku.

Občiansky zákonník významovo s pojmom „škoda“ nespája iba materiálnu škodu, čo v okolnostiach danej veci znamená, že z právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku ani z právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 381/2001 Z. z. nevyplýva nič, čo by bránilo takej interpretácii pojmu „škoda“, ktorý by v rámci svojho obsahu zahŕňal tak škodu majetkovú, ako aj škodu nemajetkovú.

V sporoch o náhradu škody je neodmysliteľným preukazovanie tzv. predpokladov vzniku zodpovednosti. Žalobca znáša dôkazné bremeno, nielenže utrpel škodu (ujmu) a že správanie žalovaného nie je v súlade s právom (protiprávnosť správania, resp. následku), ale aj to, že medzi protiprávnosťou a následkom existuje vzťah príčiny a následku. Preukazovanie príčinnej súvislosti je náročným myšlienkovým procesom, ktorý významne ovplyvňuje výsledok sporu, osobitne tam, kde sa zavinenie žalovaného pre vznik zodpovednosti nevyžaduje. Spôsob vyhodnocovania kauzality javov treba vidieť v širších súvislostiach. Pre rozhodnutie súdu o povinnosti nahradiť škodu sú dôležité len právne relevantné príčiny. Inak povedané, je vecou súdu, aby určil, ktoré príčiny považuje za významné na to, aby zaviazal žalovaného na náhradu škody.

  ZSP 24/2017 Škoda a preventívna povinnosť § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenie § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. súdnu (teda kvalifikovanú) prevenciu škôd a slúži na...

Príčinná súvislosti v práve patrí medzi témy, na ktoré náuka dlho hľadá odpovede, no zdá sa, že neposkytuje uspokojivé riešenia. Už Š. Luby pred mnohými rokmi upozorňoval, že právna veda svojimi konštrukciami prax skôr poplietla, ako by jej pomohla.1) Novšia literatúra sa o príčinnosti ako filozofickej kategórii ani nezmieňuje a zložitosť skutkovej podstaty zodpovednosti za škodu výhradne vidí v rozhodovaní súdov.2) Právna prax zasa svoju úlohu vníma pragmaticky a skúmanie príčinnej súvislosti vidí v postupe, kde "... je potrebné vyňať škodu z jej všeobecnej súvislosti a skúmať ju izolovane, len z hľadiska jej príčin. Pretože príčinná súvislosť je prírodnou a spoločenskou zákonitosťou, pôjde o hľadanie javu, ktorý škodu vyvolal. Z celého reťazca všeobecnej príčinnej súvislosti (každý jav má svoju príčinu, zároveň je však príčinou iného javu) je treba sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu."3)