Obdobie okolo roku 2000 je v Slovenskej republike všeobecne známe ako obdobie pôsobenia desiatok tzv. nebankových subjektov, z ktorých asi v 30 prípadoch bola vyvodená trestná zodpovednosť najmä ich konateľov. Ako najznámejšie príklady možno uviesť také nebankové subjekty ako Unifa Invest Košice, BMG, Horizont Košice, Drukos Banská Bystrica, Nick Finance Košice, Shakti Invest Žilina, Goldfin Invest Bratislava, JP Seven El Bratislava, Bono Košice, Tatrainvest Stará Ľubovňa, Corrax Bratislava, VD Comt Košice, V Finance - záložňa Michalovce, Nero Košice, F.A.R.O. Košice, Móda Raj Košice, Sun, Sporoinvest, AGW Košice a mnohé ďalšie. Okrem iných zistení, pre činnosť týchto nebankových subjektov bola typická participácia mnohých mediálnych a reklamných subjektov na masívnej reklame, ktorá denne pôsobila na verejnú mienku, a tým aj na obrovské sumy vkladov občanov do týchto a ďalších nebankových subjektov. A práve aj v klamlivej reklame spočívala táto trestná činnosť podvodného charakteru. Takouto masívnou reklamou získali nebankové subjekty finančné prostriedky od státisícov poškodených, ktorým sľubovali 30- až 40- i viac percentné ročné zhodnotenie, k čomu však došlo len u niektorých málo investujúcich, ktorí svoje úspory do týchto nebankových subjektov investovali ako prví.
V dôsledku takejto činnosti nebankových subjektov viac než dvestotisíc klientov vložilo do týchto spoločností vyše 22 miliárd pôvodných korún (viac ako 730 mil. EUR). Najväčšie nebankové subjekty Horizont a BMG Košice počas šiestich rokov činnosti sľubovali ročný úrok najmenej 35 percent, v dôsledku čoho viac ako 170 tisíc osôb do tohto nebankového subjektu vložilo sumu 16,8 miliardy korún (558 mil. EUR).
Už z týchto stručných úvodných konštatovaní je zrejmé, že predmetná trestná činnosť, pôvodne kvalifikovaná ako trestný čin podvodu, v súčasnosti ako trestný čin kapitálového podvodu, je vysoko nebezpečná najmä preto, že môže spôsobiť škodlivý následok vo výške stoviek miliónov eur až u státisícov poškodených.
V naznačených súvislostiach je potrebné úvodom tiež uviesť, že obdobná trestná činnosť podvodného charakteru, ako to bolo naznačené u tzv. nebankových subjektov, už v Slovenskej republike v zásade nie je evidovaná. Ďalej uvádzané trestné veci v oblasti kapitálových podvodov v zahraničí, najmä v USA však ukazujú, že tieto sú páchané už oveľa sofistikovanejším a nebezpečnejším spôsobom, so vznikom až niekoľkomiliardových škôd, preto je nevyhnutné venovať tejto trestnej činnosti adekvátnu pozornosť.
Z uvedeného dôvodu sa tento príspevok sústreďuje na právnu analýzu kapitálového podvodu podľa
§ 224 Trestného zákona, na jeho historické súvislosti, ako aj na súčasné trendy páchania tejto trestnej činnosti.
1 Historické aspekty trestného činu kapitálového podvodu
Podvod, v širšom kontexte, vo väčšine prípadov s ekonomickou motiváciou, je možné datovať až do antických čias histórie ľudstva. Prvé historické zmienky o podvode možno nájsť už u známeho filozofa Aristotela v diele Aténska Politeia, v ktorom Aristoteles komentuje proces prijatia súboru zákonov, zameraného na oslobodenie obyvateľstva od dlhov, nazývaného Seisachteia, v rámci ktorého niektorí občania dané konanie označovali ako podvodné. Záznamy o podvodoch sa objavujú v šiestom storočí p. n. l. aj v starovekom Egypte, kedy boli dane vyberané formou nútenej práce alebo rôznych obchodovaných tovarov. Problém spočíval v konaní vyberačov daní, v rámci ktorého títo často úmyselne nepresne stanovovali požadované množstvá obilia, nadmerné vybrané množstvá následne predávali, z čoho im vznikal ekonomický zisk.
O niečo komplikovanejšia forma podvodu, ponímaného už sčasti ako investičný podvod, súvisiaci s morským právom, bol historicky zaznamenaný v roku 300 p.n.l., kedy obchodník Hegestratos evidoval dlh krytý loďou, určený predovšetkým na opravy počas platby, ktorý mal byť aj s úrokmi splatený po doručení tovaru, v tomto prípade kukurice.
2)
V rámci svojho podvodného jednania sa Hegestratos pokúsil prázdnu loď potopiť, peniaze si nechať a kukuricu následne predať, avšak tento jeho plán zlyhal, pretože pri pokuse bol prichytený posádkou lode a počas snahy uniknúť jej, sa utopil. V neskorších historických obdobiach sa možno stretnúť s rôznymi formami podvodu, ovplyvňujúcimi prevažne obchodné aktivity, pričom medzi najznámejšie z nich patrí najmä miešanie menej cenných kovov do zlatých a strieborných mincí.
3)
V súvislosti s rozvojom globálneho obchodu, ako aj ekonomickým
