Inštitút agenta a jeho využitie na účely dokazovania korupcie

The present article deals with the Institute of agent view current Slovak legislation. We are dedicated to the possibilities of its use for detection purposes and also proving the corruption crime. Deal with the legal possibilities for using the Institute's agent - the controller and analyze the possibility of enjoyment Institute agent - agent provocateur. Those institutes enshrined in the Slovakian criminal procedural value adjustments to match the terms of their legality and admissibility in the context of European legislation and case law. Emphasize the importance of inquiry agent and I deal with aspects of the agent questioning the use as evidence in criminal proceedings. analysis of the characteristics of that admission. I emphasize that agents have obtained information in criminal proceedings, the nature of the evidence. I note that the agent's testimony is largely problematic, since under European Court of Human Rights, significantly weakens the right of defense and the right to a fair trial and to the extent that our current adjustments to these questions is not in accordance with European legislation.

Korupčná kriminalita je vzhľadom na osobitosti, ktoré vykazuje, vyčleňovaná ako samostatný druh kriminality. Popri špecifikách je potrebné mať na zreteli taktiež osobitosti týkajúce sa utajovania tohto druhu trestnej činnosti, vysokú mieru latencie, osobitosti korupčného vzťahu, typické kriminalistické stopy a osobitosti s nimi spojené a celkovo všetky špecifická priebehu korupčných trestných činov, predchádzajúcich ako aj následných úkonov. Tieto všetky skutočnosti majú za následok, že odhaľovanie korupčnej trestnej činnosti je veľmi problematické a pri jej dokazovaní vzniká dôkazná núdza. Na účely odhaľovania korupčnej trestnej činnosti spravidla príslušné orgány činné v trestnom konaní disponujú len minimálnym rozsahom potrebných informácií. Špecifické formy páchania podstatne sťažujú proces odhaľovania korupcie. V súvislosti s dokazovaním spravidla absentujú svedkovia a výsluch obvineného ako dôkazný prostriedok je výrazne determinovaný povahou korupčného vzťahu a právnou úpravou postihu korupcie. Odhaľovanie a dokazovanie korupčnej kriminality prostredníctvom klasických metód a spôsobov je teda len málo účinné a efektívne. A práve tieto skutočnosti odôvodňujú využitie špecifických prostriedkov na účely odhaľovania, ako aj dokazovania korupčnej kriminality. "Inak povedané, na utajovanú trestnú činnosť treba nasadiť utajované prostriedky.".¹⁾ Jedným z takýchto prostriedkov je aj inštitút agenta.

Do slovenského právneho poriadku bol inštitút agenta zavedený zákonom č.247/1994 Z.z., ktorý novelizoval predchádzajúci Trestný poriadok (zákon č.141/1961 Zb.), a to s účinnosťou od 1. októbra 1994. Až v roku 2003 došlo k zavedeniu inštitútu agenta provokatéra (resp. aktívneho agenta), a to prostredníctvom zákona č.457/2003 Z.z., ktorým sa taktiež novelizoval predchádzajúci Trestný poriadok. Spoločne s jeho zavedením došlo aj k zákonnému zakotveniu podmienok, naplnenie ktorých sa nevyhnutne vyžaduje na jeho využitie.

Právna úprava inštitútu agenta prešla od jeho zakotvenia v našom právnom poriadku až do súčasnosti viacerými zmenami. V rámci rekodifikácie trestného práva došlo k spresneniu právnej úpravy v otázkach okruhu subjektov oprávnených vydať príkaz na jeho použitie. Posun je taktiež viditeľný aj pri možnostiach využitia agenta ako dôkazného prostriedku v trestnom konaní na účely dokazovania korupčnej trestnej činnosti.

Pri definovaní agenta sa uvádza, že "agent je príslušník Policajného zboru alebo príslušník polície iného štátu, ktorý na základe príkazu prokurátora alebo súdu prispieva k odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčovaniu páchateľov zločinu, trestných činov korupcie, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti.".²⁾ S cieľom odhaľovania, zisťovania a usvedčovania páchateľov korupčnej trestnej činnosti môže úlohy agenta plniť aj akákoľvek iná osoba odlišná od príslušníkov Policajného zboru a polície iného štátu, ktorá bude na tieto účely ustanovená prokurátorom na návrh policajta alebo príslušníka Policajného zboru, ktorý je poverený ministrom vnútra Slovenskej republiky.³⁾

V súlade s ustanovením § 10 ods. 22 Trestného poriadku (zákon č.301/2005 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov, ďalej len "TP") je agent prostriedkom operatívno- pátracej činnosti a zároveň prostriedkom, ktorým je možné získavať informácie, ktoré sú určitým spôsobom dôležité pre trestné konanie. Agent, ktorý spravidla pôsobí priamo v kriminálnom prostredí, má takto možnosť získavať informácie, ktoré sú určitým spôsobom dôležité pre trestné konanie. "Nie vždy a nie všetky informácie získané agentom majú priamy dôkazný význam vo veci, na ktorú sa vzťahuje príkaz na jeho použitie."⁴⁾ Môžu však správnym smerom zamerať objasňovaciu činnosť polície a procesnú činnosť orgánov činných v trestnom konaní. Existuje preto určitý predpoklad, že inštitút agenta bude využitý len ako podporný, pomocný dôkazný prostriedok, keďže väčšina základných dôkazných informácií by mala byť získaná zákonným postupom pomocou iných procesných pravidiel.