Miesto spáchania trestného činu prioritne určuje miestnu príslušnosť súdov a analogicky aj orgánov činných v trestnom konaní na vykonanie trestného konania. Predkladaný článok analyzuje pojem „miesto spáchania trestného činu“, kritériá určujúce miestnu príslušnosť v trestnom konaní, predstavuje judikatúru a odborné názory zaoberajúce sa miestom spáchania trestného činu a poukazuje z hľadiska autora na nesprávnu právnu prax v prípadoch, keď dochádza k mechanickému stotožňovaniu miesta vzniku následku trestného činu s bydliskom, prípadne miestom podnikania poškodeného, ktorý je fyzickou osobou, resp. sídlom poškodeného, ktorý je právnickou osobou. Autor pritom predkladá argumenty, pre ktoré v konkrétnych prípadoch považuje za nesprávne stotožňovanie miesta vzniku následku trestného činu s miestom bydliska, podnikania, resp. sídla poškodeného.
Miestnu príslušnosť súdov v trestnom konaní upravuje § 17 zákona č. 301/2005 Z. z. (ďalej aj "TP" alebo "TP č. 301/2005 Z. z.").
Podľa § 17 ods. 1 TP
"konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin spáchaný."
Podľa § 17 ods. 3 TP
"ak miesto činu nemožno zistiť alebo bol čin spáchaný v cudzine, konanie vykonáva súd, v ktorého obvode obvinený býva, pracuje alebo sa zdržiava; ak sa nedajú tieto miesta zistiť alebo sú mimo územia SR, konanie vykonáva súd, v ktorého obvode čin vyšiel najavo."
Miestna príslušnosť sa určuje podľa kritérií uvedených v § 17 ods. 3 TP len za predpokladu, že nemožno uplatniť kritérium uvedené v § 17 ods. 1 TP z dôvodu, že miesto spáchania činu nemožno zistiť alebo čin bol spáchaný v cudzine.
Podľa § 17 ods. 3 TP pokiaľ miesto činu nie nie je známe alebo čin bol spáchaný v cudzine, miestne príslušným na konanie je prioritne súd, v obvode ktorého obvinený býva, pracuje alebo sa zdržuje. Tieto hľadiská sú rovnocenné, teda ak sa miesta, kde obvinený býva, pracuje alebo sa zdržuje, nachádzajú v obvodoch rôznych súdov, miestne príslušný na konanie je ktorýkoľvek z týchto súdov.
V týchto prípadoch konanie vykonáva vždy ten súd, ktorého príslušnosť bola určená podaním obžaloby alebo ktorému bola vec postúpená nepríslušným súdom (k tomu porov. aj R 22/2002-I).
Podľa judikátu
R 22/2002-II
"skutočnosť, že obžalovaný v štádiu súdneho konania zmenil miesto trvalého bydliska nie je dôvodom na postúpenie veci, pretože sa tým nemení miestna (ani vecná) príslušnosť súdu."
Posledné kritérium uvedené v § 17 ods. 3 TP sa uplatní za predpokladu, že miestnu príslušnosť nemožno určiť ani podľa miesta, kde obvinený býva, pracuje alebo sa zdržuje.
"Trestný čin vyšiel najavo tam, kde pôsobí orgán činný v trestnom konaní, ktorý sa ako prvý o trestnom čine dozvedel."
1)
Miestom, kde vyšiel čin najavo je napríklad sídlo orgánu činného v trestnom konaní, kde bolo podané trestné oznámenie.Kritériá uvedené v § 17 ods. 1 a 3 TP určujúce miestnu príslušnosť súdu na konanie sa analogicky vzťahujú aj na miestnu príslušnosť orgánov činných v trestnom konaní.
Pojem "miesto spáchania trestného činu" definuje § 12 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej aj "TZ" alebo "TZ č. 300/2005 Z. z."). Podľa § 12 TZ
"miesto spáchania trestného činu je každé miesto, na ktorom a) páchateľ konal, alebo b) nastal alebo podľa predstavy páchateľa mal nastať následok predpokladaný týmto zákonom."
Podľa dôvodovej správy k TZ č. 300/2005 Z. z.
"uplatnenie miestnej, ale aj osobnej pôsobnosti Trestného zákona, ale aj príslušnosti súdu v konkrétnom prípade, vyžaduje presne definovať miesto spáchania trestného činu nielen z hľadiska konania, ale aj následku, čo doteraz bolo ponechané len na teóriu trestného práva a výklad orgánov činných v trestnom konaní."
2)
Zákonodarca v TZ č. 300/2005 Z. z. na rozdiel od jeho predchodcu Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (ďalej aj "TZ č. 140/1961 Zb.") pristúpil k výslovnému definovaniu miesta spáchania trestného činu.Konaním sa rozumie pohyb alebo zdržanie sa pohybu, ktoré sú prejavom vôle. Podľa § 122 ods. 1 TZ
"konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný."
Následkom je porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom, teda objektu trestného činu.
Pri omisívnych trestných činoch sa za miesto konania považuje miesto, kde mala byť vykonaná činnosť, ktorej opomenutie zakladá trestný čin.
Podľa judikátu
R 12/1972
"za miesto spáchania trestného činu treba považovať predovšetkým miesto, kde došlo ku konaniu páchateľa naplňujúceho objektívnu stránku trestného činu. Pri omisívnych trestných činoch je to miesto, kde mala byť vykonaná činnosť, ktorej opomenutie zakladá trestný čin. Miestom spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 TZ (č. 140/1961 Zb., teraz § 207 TZ č. 300/2005 Z. z. - pozn. autora), ktorý je deliktom omisívnym (z opomenutia), je teda predovšetkým miesto, kde páchateľ nesplnil svoju povinnosť prispievať na výživu iného, to je miesto, kde sa páchateľ v dobe neplnenia vyživovacej povinnosti zdržoval..."
Podľa judikátu
R 47/1988
"miestom spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 TZ (č. 140/1961 Zb., teraz § 207 TZ č. 300/2005 Z. z. - pozn. autora), ktorý je deliktom omisívnym, je aj miesto, kde páchateľ nesplnil svoju povinnosť prispievať na výživu iného, t. j. miesto, kde sa páchateľ v čase neplnenia vyživovacej povinnosti zdržiaval. Ak sa páchateľ tohto trestného činu zdržiaval postupne na viacerý