Problematike mimoriadneho zníženia trestu upraveného v § 39 Trestného zákona (ďalej aj "TZ") bolo už venovaných viacero odborných článkov1), ktoré svoju pozornosť zameriavali najmä na zákonné limity využívania daného hmotno-právneho inštitútu v spojení s aplikačnou praxou. Ambíciou tohto príspevku je však poukázať na zákonné možnosti prokurátora zvrátiť výrok prvostupňového alebo odvolacieho súdu o treste odňatia slobody, pokiaľ je, podľa jeho názoru, v rozpore so zákonom, aplikovaný inštitút podľa § 39 TZ, a teda je uložený trest odňatia slobody pod dolnou zákonom ustanovenou (resp. upravenou) trestnou sadzbou.
Pokiaľ ide o zákonné ustanovenie § 39 TZ, možno stručne uviesť, že ako celok predstavuje hmotnoprávny inštitút, ktorého použitím dochádza u páchateľa trestného činu k mimoriadnemu "zaobchádzaniu". Ako už z názvu tohto inštitútu jasne vyplýva, k jeho použitiu by malo dochádzať len v krajných (mimoriadnych alebo výnimočných) a zákonnom ustanovených prípadoch. Súd totiž môže páchateľovi mimoriadne znížiť trest len pri existencii zákonom vymedzených dôvodov, ktorých výskyt je skutočne skôr výnimočný (mimoriadny). Využitie ustanovenie § 39 ods. 1 TZ vyžaduje existenciu určitých mimoriadnych okolností prípadu2) alebo mimoriadnych pomerov páchateľa3) Využitie ustanovenia § 39 ods. 1 TZ pri existencii takýchto okolností prípadu alebo pomerov páchateľa je však možné len vtedy, pokiaľ by aplikácia zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody bola pre páchateľa neprimerane prísna a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
Aj ďalšie zákonné dôvody [§ 39 ods. 2 písm. a), b), c), e) TZ], pri existencii ktorých môže súd aplikovať mimoriadne zníženie trestu, sú viazané na presne špecifikované situácie, ktorých výskyt v praxi [s výnimkou ust. § 39 ods. 2 písm. a) TZ], nie je bežný. S odkazom na rozsah danej problematiky bude však pozornosť upriamená výlučne na ustanovenie § 39 ods. 1 TZ, pričom (ne)dôvodnosť využitia tohto inštitútu bude riešená vo vzťahu k mimoriadnemu opravnému prostriedku - k dovolaniu, upraveného v ustanovení § 368 a nasl. Trestného poriadku (ďalej aj "TP").
V aplikačnej praxi nie je zriedkavý jav, že okresné a krajské súdy v rámci výmeru trestu odňatia slobody páchateľovi trestného činu aplikujú inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 TZ. V niektorých prípadoch býva však sporné, či bol taký postup zvolený dôvodne, a teda v súlade so zákonom. Hoci už pomenovanie uvedeného hmotno-právneho ustanovenia obsahuje pojem "mimoriadne", v praxi súdov sa stáva, že tento inštitút býva aplikovaný aj v prípadoch, v rámci ktorých nie sú zaznamenané žiadne mimoriadne (výnimočné) okolnosti prípadu, resp. pomery páchateľa. Práve naopak, súdy zistia okolnosti, ktoré sú v praxi bežne sa vyskytujúce, ničím mimoriadne a neobvyklé, no napriek tomu je použité ustanovenie § 39 ods. 1 TZ. Ide najmä o prípady, kedy súdy dôvodnosť na postup v zmysle § 39 ods. 1 TZ odvodzujú jednak zo všeobecných zásad na ukladanie trestov upravených v § 34 TZ (najmä individuálnej a generálnej prevencie), a na zvýraznenie správnosti tohto postupu do pozornosti kladú napr. existenciu jednej
