JUDr. Ondrej Repa, PhD.

Cieľom tohto príspevku je nadviazať na článok "Trestný čin prijímania úplatku verzus podvod"1), ktorý sa zaoberal konaním osoby, ktorá úplatok žiada alebo prijme, hoci od počiatku koná v úmysle, že z titulu svojej funkcie, resp. postavenia nebude vyvíjať žiadne aktivity, a to z pohľadu, či takéto konanie napĺňa znaky trestného činu podvodu podľa § 221 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len "TZ"). S poukazom na závery tohto článku je ďalej dôvodné zaoberať sa aj vyriešením otázky, ako právne kvalifikovať konanie osoby, ktorá požaduje poskytnutie úplatku, alebo ho aj príjme, je pritom osobou, ktorá má určitý status, alebo dosah na obstarávanie veci všeobecného záujmu, avšak od počiatku nemá v úmysle vo veci nič protiprávne vykonať, alebo svoju protiprávnu aktivitu len predstiera. Súčasne je pri právnom posudzovaní trestného činu nepriamej korupcie dôvodná aj otázka, ako správne kvalifikovať konanie osoby, ktorá je prijímateľom úplatku a má pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa.

Bez potreby bližšieho rozboru (analýzy) skutkových podstát trestných činov prijímania úplatku podľa § 328 až 330 TZ je dôvodné pozornosť upriamiť na ustálenú súdnu prax, ktorá protiprávne konanie páchateľa spočívajúce...

Trestné oznámenie má v trestnom procese nezastupiteľnú úlohu, pretože v mnohých prípadoch je impulzom na začatie trestného konania, o ktorom je potom následne potrebné zo strany orgánov činných v trestnom...

Zo všetkých subjektov povinných zachovávať v trestnom konaní mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojho zamestnania alebo povolania, majú advokáti túto povinnosť vymedzenú najextenzívnejšie a najrigoróznejšie....

Všeobecné východiská pri povinnosti zachovávať mlčanlivosť Povinnosť zachovávať mlčanlivosť zo strany určitého okruhu subjektov má v právnom živote svoj nespochybniteľný význam. Zákon zaväzuje povinnosťou mlčanlivosti tie typy subjektov, ktoré jednak...

Problematike mimoriadneho zníženia trestu upraveného v § 39 Trestného zákona (ďalej aj "TZ") bolo už venovaných viacero odborných článkov1), ktoré svoju pozornosť zameriavali najmä na zákonné limity využívania daného hmotno-právneho inštitútu v spojení s aplikačnou praxou. Ambíciou tohto príspevku je však poukázať na zákonné možnosti prokurátora zvrátiť výrok prvostupňového alebo odvolacieho súdu o treste odňatia slobody, pokiaľ je, podľa jeho názoru, v rozpore so zákonom, aplikovaný inštitút podľa § 39 TZ, a teda je uložený trest odňatia slobody pod dolnou zákonom ustanovenou (resp. upravenou) trestnou sadzbou.

K PROBLEMATIKE PREPOČÚVANIA SVEDKOV V PRÍPRAVNOM KONANÍ, POUŽITEĽNOSTI VÝPOVEDE SVEDKA Z PRÍPRAVNÉHO KONANIA NA HLAVNOM POJEDNÁVANÍ A MOŽNOSTI JEJ HODNOTENIA V TRESTNOM KONANÍ Autor sa v príspevku venuje problematike...