K problematike prepočúvania svedkov v prípravnom konaní, použiteľnosti výpovede svedka z prípravného konania na hlavnom pojednávaní a možnosti jej hodnotenia v trestnom konaní

Výsluch svedka je jedným z kľúčových dôkazných prostriedkov, ktorý sa vyskytuje takmer v každom trestnom konaní. Napriek zákonným limitom, ktoré upravujú tento procesný úkon a rozvíjajúcej sa judikatúre reflektujúcej na dané prípady, je možné konštatovať, že naďalej sa pri predmetnom inštitúte vyskytujú aplikačné problémy. V súlade s ust. § 119 ods. 2 Trestného poriadku (ďalej len " TP") platí, že každý dôkaz musí byť získaný podľa zákona, zároveň striktne podľa zákona musí byť aj príslušný dôkazný prostriedok vykonaný, avšak otázku hodnotenia získaného poznatku (dôkazu) upravuje Trestný poriadok len vo všeobecnej rovine. Inými slovami povedané, platný právny stav síce jasne formuluje, ako je nevyhnutné ten-ktorý dôkazný prostriedok vykonať, avšak pokiaľ ide o samotné hodnotenie obsahu a kvality dôkazu, v tomto smere treba vychádzať najmä z ust. § 2 ods. 12 TP.¹⁾ a ostatných ustanovení upravujúcich dokazovanie v trestnom konaní. To platí aj pokiaľ ide o hodnotenie svedeckej výpovede, ktorá bola realizovaná v prípravnom konaní a ďalšej možnosti jej použitia na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na rozsah danej problematiky je preto tento príspevok obmedzený len na špecifickú oblasť, ktorá sa týka procesnej použiteľnosti výpovede svedka z prípravného konania, pokiaľ tento svedok nebol vypočutý kontradiktórnym spôsobom. Práve táto problematika naďalej rezonuje v súdnych pojednávacích miestnostiach, kedy najmä v dôsledku argumentov obhajoby odmietne súd vykonať (teda odmietne nechať prečítať) výpoveď svedka z prípravného konania, keďže tento bol vypočutý ešte pred vznesením obvinenia obvinenému, alebo bez toho, aby sa na výsluchu tohto svedka mohol zúčastniť obhajca resp. samotný obvinený. Je samozrejmosťou, že obžaloba v zastúpení prokurátora sa vždy snaží "preniesť" vykonané dôkazy z prípravného konania aj do hlavného pojednávania pokiaľ nastane na ňom zmena dôkaznej situácie, a to práve prostredníctvom aplikácie inštitútov v ust. § 263 a § 264 TP. Z povahy nastolenej problematiky je zrejmé, že v aplikačnej praxi sa vyskytujú prípady, kedy jednoducho výpoveď svedka z prípravného konania na hlavnom pojednávaní vykonaná (prečítaná) byť nemôže, a to pre rôzne zákonné prekážky, avšak naďalej platí, že posudzovanú záležitosť nemožno hodnotiť paušálne a izolovane od ostatných okolností konkrétneho prípadu.

Otázkou zákonných limitov pre použite výpovede svedka z prípravného konania na hlavnom pojednávaní sa zaoberalo aj trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR, ktoré v tejto súvislosti prijalo už takmer notoricky známe stanovisko pod sp. zn. 63/2009 zo 7.12.2009 uverejnené v Zbierke sta