Kontrola odpočúvania v trestnom konaní

Dôsledná ochrana základných práv a slobôd vyžaduje existenciu primeraných a účinných záruk, ktoré sa skladajú najmä zo zodpovedajúcich právnych predpisov a účinnej kontroly ich dodržiavania.¹⁾ S prihliadnutím na utajený charakter odpočúvania, o ktorom dotknutá (odpočúvaná) osoba nemá vedomosť a nemôže tak uplatňovať svoje práva vystupuje do popredia nutnosť určenia hraníc zásahu do týchto práv tak, aby odpočúvanie bolo v súlade so zákonom. Uvedené vyžaduje pri odpočúvaní dôsledné skúmanie naplnenia podmienok zásahu, najmä do práva na súkromie, zo strany orgánu verejnej moci. Pri tomto postupe orgán verejnej moci musí rešpektovať pravidlá fungovania právneho štátu. S prihliadnutím na tieto okolnosti možno zvýrazniť, že odpočúvanie sa môže vykonávať len tým spôsobom, aby sa nadmerne neobmedzili základné práva a slobody. V podmienkach Slovenskej republiky je odpočúvanie (vykonávané orgánmi verejnej moci) upravené zákonmi. Odpočúvanie v trestnom konaní je ustanovené v zákone č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Trestný poriadok" alebo "TP"). Odpočúvanie mimo trestného konanie je ustanovené v zákone č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických ­prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane pred od­počúvaním" alebo zákon č. 166/2003 Z.z.). V nasledujúcich dvoch článkoch je venovaná pozor