Trestné konanie

To obtain evidence from automated vehicles and advanced vehicle assistance systems. The paper deals with the issue of automated vehicles and their relationship to criminal law, particularly in the area of evidence in criminal proceedings. The introduction analyzes the legal and technical definition of automated vehicles within the European Union and the Slovak Republic, based on the SAE J3016 standard, relevant EU legal acts, and Slovak legislation. The following section focuses on defining the relationship between automated vehicles and criminal law. This is followed by an analysis of the possibility of securing evidence from an Event Data Recorder (EDR), which, according to EU legislation, is an advanced driving assistance system, namely for the purposes of criminal proceedings. EDR data can play a key role in reconstructing traffic accidents and proving criminal offenses, particularly in determining liability and the facts of the case. The paper analyzes the legal possibilities of obtaining and securing data from the EDR system through procedural institutions of the Criminal Procedure Code, also with regard to the principles of legality, proportionality, and subsidiarity. In the following section, the paper focuses on the expected problems of obtaining electronic evidence from fully automated vehicles of levels 4 and 5 according to the SAE standard, which use artificial intelligence. It identifies new legal and technological challenges associated with this. Finally, the current legal restrictions on the use of possible future automated vehicle systems in obtaining evidence for profiling or biometric identification of persons are presented. The article also indicates the growing importance of data generated by vehicle assistance systems and automated vehicles, especially their potential as a source of electronic evidence in criminal proceedings. At the same time, it presents the issue of procedural securing of such evidence in criminal proceedings, both in terms of the existing legal framework and potential future challenges. Key words: autonomous vehicles, artificial inteligence, criminal procedure, e-evidence, EDR, criminal liability VOJTUŠ, F., KORDÍK, M.: K získaniu dôkazov z automatizovaných vozidiel a pokročilých asistenčných systémov vozdiel. *) Právny obzor, 109, 2026, č. 2, s. 157 - 190. https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2026.2.04

Príspevok analyzuje praktické uplatňovanie práva na obhajobu v trestnom konaní, osobitne vo vzťahu k postaveniu podozrivej osoby. Poukazuje na medzery medzi formálnou a materiálnou ochranou práv a na potrebu zvyšovania právneho štandardu.

Explicitní legislativní vymezení podezřelého, resp. podezřelé osoby, bylo nedávno včleněno do právního řádu Slovenské republiky. Na rozdíl od slovenské právní úpravy si Česká republika musí vystačit s implicitním vyvozením definice poškozeného. Takový stav však po dlouhou dobu panoval i na Slovensku, proto je třeba se ptát, v čem bude novelizovaná právní úprava v SR přínosnější. Nová právní úprava v podobě institutu podozrivé osoby sleduje zlepšení právního postavení podezřelé osoby, a to podle inspirace postavení obviněného, zejména v otázce a rozsahu jejích práv.

rozsudok z 13. marca 2025 k sťažnosti č. 56712/21 pre porušenie článku 6 ods. 1 a ods. 3 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie, právo na primeraný čas a prostriedky na prípravu obhajoby) v kontexte odsúdenia osoby postihnutej ADHD v trestnom konaní

Článok sa zameriava na základný výklad prijatia obžaloby ako nového inštitútu v trestnom práve procesnom, a to na podklade rozhodovacej činnosti súdov, pričom poukazuje aj na vybrané aplikačné problémy, ktorých riešenie v praxi je sporné.

rozsudok Veľkej komory Súdu z 24. septembra 2024 k sťažnostiam č. 6319/21, 6321/21 a 9227/21 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na prístup k súdu) v kontexte rozhodnutia o náhrade škody, pre obeť trestného činu, v trestnom konaní

Autor v príspevku predkladá racionálne pochybnosti v otázke zastúpenia svedka v trestnom konaní a práva na právnu pomoc de lege lata v kontexte nálezu Ústavného súdu SR, judikujúceho právo na právnu pomoc svedka pri jeho výsluchu.

Autor sa v predmetnom článku zaoberá e-mailovou komunikáciou, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania trestnej činnosti. Rozoberá jednotlivé možnosti zaistenia obsahu takejto komunikácie, ktoré vyplývajú z Trestného poriadku. Rovnako poukazuje na rozličnosti týkajúce sa toho, či predmetná komunikácia má súkromný alebo pracovný charakter.

Preklad Príručky judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor"), strany 57 - 64.

SKUTKOVÝ STAv Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 3Tdo/22/2017 z 13. decembra 2017 rozhodol tak, že: Trestným rozkazom Okresného súdu (ďalej aj „OS“) Bratislava V, sp. zn. 0T/126/2016 z 25. mája 2016...

Medzi témy, ktorým je dlhodobo venovaná pozornosť v odbornej a laickej verejnosti v Slovenskej republike, nesporne patrí právna úprava trestnosti neoprávneného prechovávania omamných a psychotropných látok. Z týchto látok je najčastejšie venovaná pozornosť trestnosti neoprávneného prechovávania rastliny rodu Cannabis (konopa). Uvedená okolnosť súvisí s tým, že neoprávnené nakladanie s touto rastlinou predstavuje najväčší počet trestných stíhaní obvinených za tzv. drogové trestné činy. Z týchto dôvodov každá zmena právnej úpravy je citlivo vnímaná a má dosah aj na efektivitu činnosti orgánov aplikácie práva v trestnom konaní. S prihliadnutím na tieto okolnosti v článku zameriavame pozornosť na aktuálnu právnu úpravu trestnosti neoprávneného prechovávania omamných a psychotropných látok z rastliny rodu Cannabis (konopa), ako aj navrhovanú novelu Trestného zákona.

Štúdia sa venuje problematike vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti členov štatutárnych orgánov. Autor najskôr v stručnosti predstavuje jej základné hmotnoprávne aspekty, ale venuje sa aj vybraným procesným súvislostiam jej vyvodzovania, kde uvádza základné rozdiely medzi civilným a trestným procesom, ako aj niektoré parciálne otázky trestného konania (súhlas poškodenej korporácie s trestným stíhaním, konanie v mene poškodenej korporácie v trestnom konaní či rozhodovanie o náhrade škody).

Úvod Problematika dokazovania v prípravnom konaní sa považuje z hľadiska trestného práva za veľmi významnú a aktuálnu. Spolu s rozhodovaním je dokazovanie najdôležitejšou a najvýznamnejšou procesnou činnosťou orgánov činných...

Trestné oznámenie má v trestnom procese nezastupiteľnú úlohu, pretože v mnohých prípadoch je impulzom na začatie trestného konania, o ktorom je potom následne potrebné zo strany orgánov činných v trestnom...

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil rozsudok v prípade Vasaráb a Paulus proti Slovenskej republike, v ktorom konštatoval porušenie práva na výsluch svedkov v trestnom konaní, zaručeného článkom 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V prvej časti predmetného článku jeho autor reflektuje na všeobecnú problematiku postavenia a pôsobnosti prokuratúry, osobitne na otázku prokurátorského dozoru v trestnom konaní, prostredníctvom ktorej v druhej časti tejto spisby poukazuje na aktuálne problémy identifikované v aplikačnej praxi imanentné najmä prokurátorom, avšak nemenej významné pre advokátov, orgány činné v trestnom konaní a v neposednom rade aj pre sudcov rozhodujúcich v tomto kontexte o zákonnosti dôkazov prípravného konania, pričom k uvedeným problémom vyjadruje svoje subjektívne právne názory, niektoré inštitúty podrobuje ostentatívnej kritike a ponúka návrhy z hľadiska de lege ferenda.

Postavenie štátu ako poškodeného v trestnom konaní nevyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Trestný poriadok zveril právomoc zastupovať štát v celomrozsahu štátnych záujmov prokurátorovi. Iným štátnym orgánomvykonávajúcim pôsobnosť v oblasti správneho práva takúto právomoc nezveril.

Zo všetkých subjektov povinných zachovávať v trestnom konaní mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojho zamestnania alebo povolania, majú advokáti túto povinnosť vymedzenú najextenzívnejšie a najrigoróznejšie....

Služby cloud computingu sú výzvou pri spracovaní digitálnych údajov. Tradičné digitálne forenzné postupy sa v tomto prípade nehodia kvôli použitiu technológií ukladania na vzdialených serveroch a virtualizácie. Sprístupnenie potenciálnych dôkazov sa ďalej komplikuje vývojom nových cloudových služieb.Autor skúma digitálne forenzné postupy zahŕňajúce komplexnejšie získavanie a analýzu digitálnych dôkazov v rámci systému trestného súdnictva. Cloud computing services are a challenge for digital data processing. Traditional digital forensic techniques are in this case unsuitable due to the use of remote storage and virtualization technologies. The disclosure of potential evidence is further complicated by the development of new cloud services. The author examines digital forensic practices which involve a more comprehensive acquisition and analysis of digital evidence within the criminal justice system.

BLAŽEK, R. - TARABOVÁ, N.: Podozrivý a poškodený v postupe pred začatím trestného stíhania; Justičná revue, 73, 2021, č. 1, s. 50 - 62. 1 Postup pred začatím trestného...