Zo všetkých subjektov povinných zachovávať v trestnom konaní mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojho zamestnania alebo povolania, majú advokáti túto povinnosť vymedzenú najextenzívnejšie a najrigoróznejšie. Napriek tomu existuje množina zákonných výnimiek, keď advokát nie je povinný zachovávať svoju profesijnú (statusovú) mlčanlivosť, resp. sa na povinnosť zachovávať mlčanlivosť nemôže odvolávať vôbec. Článok sa zaoberá rozsahom a limitmi tejto zákonnej povinnosti a nadväzuje na článok
"Povinnosť mlčanlivosti svedka v trestnom konaní"
, uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 4/2020, s. 146-152.Právnym základom povinnosti advokáta zachovávať mlčanlivosť je ustanovenie § 23 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o advokácii") v zmysle ktorého:
"Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, ak osobitný predpis na úseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu neustanovuje inak."
Povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť sa nekonštituuje na základe právneho úkonu osobitne vo vzťahu ku každému jednému klientovi, ale táto povinnosť vzniká priamo
ex lege
z podstaty posudzovaného právneho vzťahu. Povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť pritom vzniká bez ohľadu na (ne)existenciu právnej skutočnosti (napr. mandátna zmluva, splnomocnenie a pod.), ktorou sa konštituuje osobitný právny vzťah medzi advokátom a jeho klientom. Povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť sa preto vzťahuje napríklad aj na situácie, keď osoba obvinená z trestného činu navštívi advokáta napr. v sídle advokátskej kancelárie, ktorého si plánuje zvoliť ako obhajcu v trestnom konaní, pričom ešte pred podpísaním plnej moci mu ozrejmí podstatu svojho obvinenia, popíše, ako spáchal predmetný skutok, pričom k skutočnému podpisu mandátnej zmluvy, resp. plnej moci na zastupovanie dôjde až na druhý deň. Rovnakým spôsobom vyložil povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť aj Ústavný súd Českej republiky (ďalej len "ÚS ČR"), ktorý vo svojom náleze z 25. novembra 2010 pod sp. zn. II. ÚS 889/10, k tejto problematike uviedol, že:
"Povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť začína okamihom, kedy ho klient požiada o právnu službu a v súvislosti s tým ho začne oboznamovať so svojím problémom."
Výkon advokácie je definovaný v ustanovení § 1 ods. 2 zákona o advokácii, v zmysle ktorého sa výkonom advo