Anotácia
Príspevok sa venuje téme postaveniu prokurátora v prípravnom konaní. Aby príspevok naplnil svoj stanovený cieľ, venuje sa predovšetkým skúmaniu a popisovaniu zákonnej právnej úpravy súvisiacej s témou príspevku. Príspevok pozostáva z dvoch na seba nadväzujúcich, relatívne samostatných častí. V prvej časti sa v stručnosti zameriava všeobecne na postavenie osoby prokurátora v rámci prípravného konania. Druhá časť príspevku sa sústreďuje najmä na oblasť rozhodnutí vydávaných prokurátorom v štádiu prípravného konania. Teda predovšetkým na to, ktoré rozhodnutia to sú a tak isto autor v tejto časti ponúka uvedenie podmienok, za ktorých prokurátor môže pristúpiť k vydaniu toho ktorého rozhodnutia. V závere príspevku je úlohou jeho autorov sa pokúsiť o kritické zhodnotenie platnej právnej úpravy a takisto poukázať na niektoré teoretické a aplikačné problémy súvisiace s postavením prokurátora v prípravnom konaní. V tejto časti príspevku prinášajú autori aj niekoľko úvah vo forme
„de lege ferenda
“.Annotation
The paper deals with the topic of the position of prosecutor in preparatory proceedings. In order for the paper to fulfill its stated goal, it is mainly devoted to the examination and description of the legislation related to the topic of the paper. The paper consists of two consecutive, relatively separate parts. The first part briefly focuses on the position of the prosecutor in the preparatory proceedings. The second part of the article focuses mainly on the area of decisions issued by the prosecutor in the preparatory phase. Thus, in particular, which decisions these are, and also the author in this section offers the conditions under which the prosecutor may proceed to issue said decisions. At the end of the article, the task of its authors is to try to critically evaluate the current legislation and also to point out some theoretical and application problems related to the position of prosecutor in preparatory proceedings. In this part of the article, the authors also present several propositions in the form of
„de lege ferenda“
.Kľúčové slová
Prokurátor; orgány činné v trestnom konaní; trestné konanie; prípravné konanie; rozhodnutie
Keywords
Prosecutor; law enforcement agencies; criminal proceedings; preparatory proceedings; decision
Úvod
Trestné konanie možno charakterizovať ako zákonom stanovený a určený postup orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len OČTK) a súdov, pri rešpektovaní základných práv a slobôd, ktorého hlavným cieľom je zistenie a objasnenie skutočností o trestnom čine- osoba páchateľa, znaky trestného činu (t.j. zistenie, či vôbec ide o trestný čin, prípadne iný správny delikt či priestupok), tiež posúdenie otázky pohnútok, motívu páchateľa a rovnako aj zabezpečenie potrestania páchateľa. V trestnom konaní je taktiež potrebné skúmať otázky o výške ujmy spôsobenej poškodenému. Zákon č. 301/2005 Z.z., Trestný poriadok (ďalej iba „TP“) uvádza definíciu trestného konania v predmete zákona v § 1, kde ustanovuje, že jeho pôsobnosť sa vzťahuje na „
postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.
“Inak povedané, trestné právo hmotné upravuje základy trestnej zodpovednosti, určuje, aké konanie je trestné a aké tresty za toto konanie je možné uložiť. Trestnoprávne normy však nemožno aplikovať bez toho, aby zákon neupravoval procesný postup, ktorý je potrebný na účinnú ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Trestné právo procesné je odvetvie verejného práva, ktoré upravuje trestné konanie, pričom trestné konanie možno definovať ako postup OČTK a súdov, ktorých úlohou je zistiť, či bol spáchaný trestný čin, kto ho spáchal, uložiť spravodlivý a primeraný trest a toto rozhodnutie aj vykonať.
1)
Ústrednou postavou tohto príspevku je osoba prokurátora. Z uvedeného dôvodu považujeme za potrebné spomenúť aspoň v krátkosti problematiku subjektov a strán trestného konania.
Tieto dva pojmy je potrebné od seba striktne odlišovať a rozhodne ich nemožno stotožniť. Pojem subjekt trestného konania je pojmom širším. Za subjekt trestného konania možno označiť každého, kto je podľa Trestného poriadku oprávnený vplývať na priebeh trestného konania a komu za tým účelom Trestný poriadok priznáva určité práva alebo ukladá určité povinnosti. Každá procesná strana je subjektom trestného konania, avšak iba niektoré subjekty sa môžu stať stranou. Uvedené platí v prípade, ak sa trestné konanie dostane do štádia konania pred súdom. Z toho dôvodu je stranou osoba, voči ktorej sa vedie trestné konanie, poškodený, zúčastnená osoba a prokurátor.
2)
Prokurátor je preto subjektom a aj stranou trestného konania a to v závislosti od štádia trestného konania, v ktorom sa nachádzame.
3)
Prokurátora zaraďujeme medzi orgány činné v trestnom konaní. Spolu s policajtom tvoria obsah tohto zákonného pojmu. Podľa § 10 ods. 1 TP, orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt. V minulosti sa medzi ne zaraďovali aj súdy, avšak po rekodifikácii trestného práva procesného v roku 2005 nastala zmena chápania postavenia súdov. Následkom tejto zmeny bolo potom vyňatie súdov spod zákonného pojmu OČTK a to za účelom zvýraznenia ich nezávislosti a taktiež nestranného postavenia.
Ďalším, nielen pre tento príspevok, ústredným pojmom je prípravné konanie. Pod týmto pojmom konkrétne rozumieme časový úsek od začatia trestného stíhania až do podania obžaloby na súd alebo vydania iného rozhodnutia vo veci samej. Úlohu prípravného konania ale určite nemôžeme podceniť. Celkový výsledok trestného konania ako aj samotný priebeh konania pred súdom totiž bezpodmienečne závisia od kvality vykonania prípravného konania.
4)
I. Postavenie prokurátora v prípravnom konaní
Ak hovoríme o prípravnom konaní je potrebné zdôrazniť, že ide o enormne dôležité štádium trestného konania, ktoré výsledkovo nadväzuje na predchádzajúce štádium, t.j. postup pred začatím trestného stíhania. Konkrétne ide o predprocesné štádium, ktorého hlavnou úlohou je riadne a kvalitne zabezpečiť dôkazy nevyhnutné pre náležité objasnenie trestnej veci tak, aby poskytovali riadny a spoľahlivý podklad pre následné konanie pred súdom, alebo aby mohla byť trestná vec ukončená niektorým z meritórnych rozhodnutí v prípravnom konaní. V krátkosti môžeme konštatovať, že úlohou prípravného konania je teda pripraviť trestnú vec pre podanie obžaloby, rozhodnutie vo veci samej ešte v predsúdnom konaní alebo pre návrh na schválenie dohody o vine a treste. Prípravné konanie tak plní verifikačnú (filtračnú) funkciu, aby obžaloba bola podaná a pred súd boli postavení iba takí páchatelia, ktorých trestná vec je dokazovaním náležite a riadne objasnená a tiež, aby nedochádzalo ku zbytočnému nadmernému zaťažovaniu súdov. Špecifikom prípravného konania je tiež skutočnosť, že sa tu neuplatňuje zásada verejnosti, ale práve naopak, prípravné konanie je neverejné a to najmä z dôvodu, aby nedošlo k zmareniu priebehu trestného konania.
5)
Toto štádium trestného konania sa začína spravidla vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci alebo faktickým vykonaním neodkladného, neopakovateľného alebo zaisťovacieho úkonu (a následným vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania). Ak je známy páchateľ, je možné spoločne začať trestné stíhanie a zároveň vzniesť obvinenie voči konkrétnej osobe.
6)
Prokurátor má v rámci prípravného konania kľúčovú úlohu. Nazýva sa aj
„dominus litis“
, čiže pán sporu, nakoľko disponuje potrebnými mocenskými oprávneniami. Po podaní obžaloby sa pánom sporu stáva sudca a prokurátor sa stáva stranou v trestnom konaní.
7)
Prokurátor teda plní funkciu dozoru nad riadnym a zákonným postupom policajto