Ako dokazujú dáta z posledných pár rokov, neustále akcelerujúcemu technologickému pokroku sa prispôsobujú aj páchatelia trestnej činnosti avo väčšine prípadov ho vo svoj prospech využívajú rýchlejšie, ako kompetentné orgány postihujúce ich činnosť. Na dané prelomové trendy sa čo najrýchlejšie snažia reagovať medzinárodné organizácie, ako napríklad FATF, ktorých odporúčania týkajúce sa AML/CTF (Anti-Money Laundering/Counter-Terrorism Financing, boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu) sú vo väčšine prípadov do legislatívy členských štátov aplikované v horizonte niekoľkých mesiacov.
1)
Sektor AML je tak možné charakterizovať schopnosťou flexibilne reagovať a využívať na zdokonalenie svojich procesov technológie spojené so štvrtou priemyselnou revolúciou, ako napr. umelá inteligencia, strojové učenie, spracovanie prirodzeného jazyka
2)
, API (Application Programming Interface, softwarové rozhranie, väčšinou je využívané v kombinácii s predchádzajúcimi technológiami, resp. slúži ako základ pre efektívne synchrónne využitie daných technológií) a im podobné.
3)
Špecifickou kategóriou je sektor kryptomien, resp. technológia blockchainu, využívaná drvivou väčšinou z nich. Napriek počiatkom technológie blockchainu z prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia a vytvoreniu prvej kryptomeny - Bitcoinu, v roku 2008 sa o technológiu blockchainu, resp. o potenciál jej využitia v protiprávnom konaní začali kompetentné orgány zaujímať relatívne až nedávno. Z hľadiska právnej komparatistiky je možné na úrovni legislatív jednotlivých štátov nájsť výrazné rozdiely týkajúce sa či už samotného porozumenia uvádzanej problematike, ako takej, miery regulácií rapídne sa rozvíjajúceho odvetvia a v neposlednom rade, samozrejme, striktného alebo, naopak, benevolentného prístupu ku zhromažďovaniu dát spojených s aktivitou na rôznych blockchainoch.
Procesnoprávne aspekty trestnej činnosti spojenej s virtuálnymi menami v právnej úprave Slovenskej republiky
Toto ustanovenie v odsekoch 1 a 2 stanovuje, že ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že virtuálna mena je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže vydať príkaz na zaistenie virtuálnej meny:
- v prípravnom konaní - prokurátor, alebo
- v konaní pred súdom - predseda senátu.
Ak vec neznesie odklad, môže vydať takýto príkaz prokurátor aj pred začatím trestného stíhania. Taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť.
Bezprostredne súvisiacimi pojmami s týmto ustanovením sú pojmy - nástroj trestnej činnosti a výnos z trestnej činnosti.
Tie sú definované jednak v Trestnom zákone a jednak v Trestnom poriadku.
Samotná
virtuálna mena je podľa § 131 ods. 7 Trestného zákona definovaná ako digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo a ktorý nemá právny status meny ani peňazí, ale je akceptovaný niektorými osobami ako nástroj výmeny, ktorý možno elektronicky prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.
a) vec, ktorá bola získaná trestným činom,
b) vec, ktorá bola získaná ako odmena za trestný čin,
c) vec, ktorá bola nadobudnutá, hoci aj len sčasti za vec, ktorá bola získaná trestným činom alebo ako odmena zaň,
d) vec, na ktorú bola hoci aj len sčasti premenená vec, ktorá bola získaná trestným činom alebo ako odmena zaň, alebo
e) plody a úžitky veci uvedenej v písmenách a) až d).
Pod pojmom
nástroj trestnej činnosti sa podľa § 89 ods. 1 písm. b Trestného poriadku rozumie vec, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu alebo bola určená na spáchanie trestného činu.
Nakoniec pojem
vec je definovaná v § 130 ods. 1 Trestného zákona, okrem iného, v písm.f), ako majetkové právo, ktorým, podľa nášho názoru, je aj virtuálna mena. V ponímaní nástroja trestnej činnosti alebo výnosu z trestnej činnosti je zároveň vecou dôležitou
