Vzájomné uznávanie príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu majetku medzi členskými štátmi EÚ

prof. JUDr. Jozef Záhora PhD.

Vydáno: 15. 02. 2022 45 minút čítania

Od 19. decembra 2020 v Európskej únii nadobudlo účinnosť Nariadenie (EÚ) 2018/1805 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu. Toto nariadenie nahradilo dovtedy separátne nástroje na vzájomné uznávanie príkazov na zaistenie majetku a príkazov na konfiškáciu vrátane transponovanej vnútroštátnej úpravy. Autor predstavuje jednotlivé postupy pre zasielanie, uznávanie a vykonávanie príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu v zmysle uvedeného nariadenia a poukazuje na prínos uvedeného nariadenia.

As of 19 December 2020, in the European Union the new Regulation (EU) 2018/1805 on the mutual recognition of freezing orders and confiscation orders applies. The regulation replaced separate instruments for the mutual recognition of the execution of freezing orders and confiscation orders including transposed national legislation. The author presents particular procedures for sending, recognition and executing freezing orders and confiscation orders under the Regulation and refers to contribution of the Regulation.

Kľúčové slová: justičná spolupráca, konfiškácia, zaistenie, príkaz, vzájomné uznávanie.

Key words: judicial cooperation, confiscation, freezing, order, mutual recognition.

Právne predpisy/legislation: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 zo 14. novembra 2018 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu, Zákon č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, Zákon č. 316/2016 Z. z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

ZÁHORA, J.: Vzájomné uznávanie príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu majetku medzi členskými štátmi EÚ; Justičná revue, 74, 2022, č. 1, s. 61 – 75.

Úvod¹⁾

Medzi najúčinnejšie prostriedky boja proti trestnej činnosti patrí zaistenie a konfiškácia nástrojov na páchanie trestnej činnosti a výnosov z trestnej činnosti. Konfiškácia výnosov z trestnej činnosti je esenciálnou zložkou boja proti organizovanej kriminalite, keďže sa tým páchatelia tejto trestnej činnosti pripravujú o ich finančné zisky a realizuje sa východisková téza, aby sa trestná činnosť páchateľom nevyplácala. V zásade platí, že páchateľ by nemal profitovať z trestnej činnosti. Preto je dôležité mať vytvorené mechanizmy, ktoré umožnia rýchlu a účinnú konfiškáciu výnosov z trestnej činnosti. ²⁾

Proces vyhľadávania a následnej konfiškácie výnosov z trestnej činnosti zahŕňa niekoľko fáz: ³⁾

1. identifikácia a vyhľadávanie nelegálne nadobudnutého majetku (tzv.

finančné vyšetrovanie

2. "

zmrazenie

" alebo zaistenie majetku na účely prípadnej následnej konfiškácie,

3. správa zaisteného majetku na zachovanie jeho hodnoty,

4. konfiškácia nelegálne nadobudnutého majetku,

5. následné nakladanie so skonfiškovaným majetkom, ktoré môže zahŕňať jeho opätovné použitie na verejné alebo sociálne účely.

Proces konfiškácie teda zahŕňa päť etáp, ktoré musia všetky fungovať efektívne, aby bol režim konfiškácie účinný. Hoci štát, v rámci vnútroštátnych postupov môže mať vytvorené účinné nástroje na zaisťovanie výnosov z trestnej činnosti a následnú konfiškáciu, môže narážať na hranice svojej jurisdikcie, keďže, z dôvodu vzrastajúcej globalizácie, niektoré výnosy z trestnej činnosti môžu byť umiestnené mimo jeho jurisdikcie. Organizovaná trestná činnosť má často nadnárodnú povahu, čo vyžaduje účinnú cezhraničnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi presadzovania práva. Preto je nevyhnutné, aby aj na medzinárodnej úrovni existovali nástroje na zaisťovanie a následnú konfiškáciu nástrojov na páchanie trestnej činnosti a výnosov z takejto činnosti.

Justičná spolupráca v trestných veciach pri identifikácii, vyhľadávaní, zaistení výnosov, majetku a aktív a vecí použitých na spáchanie trestného činu môže byť vykonávaná jednak na základe príslušných ustanovení

vnútroštátnej úpravy

(napr. 550a a nasl. Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z.), ale aj na

základe medzinárodných zmlúv

- napr. čl. 11 a nasl. Dohovoru o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti ⁴⁾ , čl. 26 Trestnoprávneho dohovoru o korupcii ⁵⁾ , čl. 18 ods. 3 Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu ⁶⁾ , čl. 46 Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii ⁷⁾ , či čl. 15 ods. 4, čl. 21 Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu. ⁸⁾

Okrem zmluvnej spolupráce pri zaisťovaní a konfiškácii výnosov z trestnej činnosti, Európska únia vytvorila samostatný systém zaistenia a konfiškácie medzi členskými štátmi, založený na zásade vzájomného uznávania rozsudkov a iných justičných rozhodnutí, ktorej právny základ vychádza z čl. 82 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ⁹⁾ (ďalej len "ZFEÚ").

Zásada vzájomného uznávania

znamená, že členský štát má povinnosť uznať a vykonať justičné rozhodnutia, ktoré vydal iný členský štát v trestných veciach, okrem prípadov, keď sa uplatňuje niektorý z vymedzených dôvodov odmietnutia uznania a vykonania. Je založená na vysokej úrovni "vzájomnej dôvery" medzi členskými štátmi a dožiadaný štát príslušné rozhodnutie vykoná rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok, ako keby bolo vykonané vnútroštátnymi orgánmi dožiadaného štátu.

V nasledujúcom texte zameriame pozornosť na vzájomné uznávanie príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu medzi členskými štátmi EÚ, a "zmluvnej"spolupráci v zmysle uvedených medzinárodný