prof. JUDr. Jozef Záhora, PhD.

Úvod Vynález a rozvoj internetu za ostatných 50 rokov bol určite jedným z najdôležitejších technologických vynálezov dvadsiateho storočia. Jeho vznik a fungovanie výrazne ovplyvnilo množstvo aspektov každodenného života, najmä komunikáciu,...

V priebehu roka 2023 príslušné orgány EÚ prijali niekoľko právnych aktov pre zlepšenie cezhraničnej justičnej spolupráce. Hlavným cieľom týchto nástrojov bolo vytvoriť jednotný právny rámec používania elektronickej komunikácie medzi príslušnými orgánmi v rámci postupov cezhraničnej justičnej spolupráce v občianskych, obchodných a trestných veciach. Autor predstavuje najvýznamnejšie zmeny, ktoré tieto nástroje prinášajú.

Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu Trestného poriadku č. 111/2023 Z. z. s účinnosťou od 1. mája 2023, ktorej cieľom je zabezpečiť riadny procesný postup prehliadky priestorov advokátskych kancelárií a zabrániť tomu, aby sa vykonaním prehliadky a získaním dôverných informácií, na ktoré sa vzťahuje mlčanlivosť advokáta, zasiahlo do práva na obhajobu a rovnosti zbraní v trestnom konaní. Autor predstavuje uvedenú novelu v širších súvislostiach, predovšetkým z ľudsko-právneho hľadiska, a poukazuje na nedostatky a možné aplikačné problémy.

Druhý dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite, týkajúci sa posilnenej spolupráce a sprístupňovania elektronických dôkazov, bol prijatý 17. novembra 2021 a bol otvorený na podpis od 12. mája 2022. Cieľom Protokolu je posilniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti počítačovej kriminality a získavania dôkazov o trestných činoch v elektronickej forme na účely konkrétneho vyšetrovania trestných činov alebo trestného konania.

Zákon o ochrane pred odpočúvaním vytvára systém kontroly odpočúvania Národnou radou SR, jednak prerokovaním správ kontrolných výborov o používaní informačno-technických prostriedkov, ale aj Komisiou na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov, ktorú zriaďuje Národná rada SR. Autor predstavuje jednotlivé systémy kontroly a zamýšľa sa nad neefektívnosťou takejto kontroly aj z pohľadu ochrany ľudských práv.

Od 19. decembra 2020 v Európskej únii nadobudlo účinnosť Nariadenie (EÚ) 2018/1805 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu. Toto nariadenie nahradilo dovtedy separátne nástroje na vzájomné uznávanie príkazov na zaistenie majetku a príkazov na konfiškáciu vrátane transponovanej vnútroštátnej úpravy. Autor predstavuje jednotlivé postupy pre zasielanie, uznávanie a vykonávanie príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu v zmysle uvedeného nariadenia a poukazuje na prínos uvedeného nariadenia.

Od 1. januára 2021 nadobudol účinnosť zákon č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. Autor predstavuje jednotlivé spôsoby zaisťovania majetku podľa tohto zákona. Citovaným zákonom bol zriadený Úrad pre správu zaisteného majetku, ktorý zabezpečuje správu zaisteného majetku. V závere autor poukazuje na postavenie Úradu a jeho povinnosti a oprávnenia pri správe zaisteného majetku. Since 1st January 2021, Act no. 312/2020 of the enforcement of the decision on freezing of property and management of frozen property has entered into force. The author presents individual methods of freezing of property under this act. The Act established the Office for management of frozen property, which provides the management of frozen property under the Act. Finally, the author represents the position of the Office and its duties and powers in the management of frozen property.

Trestný čin znásilnenia je zločinom, ktorý vážne zasahuje do ľudskej dôstojnosti jednotlivca v sexuálnej oblasti. Znásilnenie porušuje aj niektoré základné ľudské práva a slobody, predovšetkým hmotnoprávne aspekty zákazu mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania a práva na súkromie. Okrem toho, neefektívne vyšetrovanie trestného činu znásilnenia, okrem uvedených práv, môže porušovať aj procesné práva, ako napr. právo na prejednanie veci v primeranej lehote alebo právo na účinný prostriedok nápravy. Autor predstavuje vybranú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, týkajúcu sa znásilnenia. V závere sa zamýšľa nad tým, ako slovenská právna úprava trestného činu znásilnenia korešponduje s uvádzanou judikatúrou.

Korupcia patrí medzi tie spoločensky negatívne javy, ktoré majú historicky dlhodobý globalizačný charakter. V rámci rozhodovacej činnosti súdov a prokuratúry sa začali objavovať značné názorové rozdiely pri vymedzení úplatku, resp. výšky jeho hodnoty. Autor sa venuje všeobecným otázkam subsidiarity trestnej represie, uplatňovaniu materiálneho korektívu pri prečinoch a predstavuje relevantnú judikatúru. V závere predstavuje legislatívny návrh, v zmysle ktorého by sa podplácanie úplatkami nepatrnej hodnoty malo postihovať ako priestupky. Corruption is socially negative phenomena thathave historically long-term globalizing character. In the context of the decision-making activities of the courts and prosecution services, significant differences in the definition of a bribe of its value have begun to emerge. The authorpays attention to general issues of subsidiarity crim inal repression, application ofthe material element in cases of minor offences and presents relevant case-law. In conclusion, he introduces a legislative proposal in terms of which, minor bribes should be penalised as petty offences.

V posledných desaťročiach prešli telekomunikačné technológie enormným vývojom, najmä v oblasti internetovej, mobilnej a satelitnej telekomunikácie. 1) Telekomunikačné zariadenia sú často používané aj páchateľmi v rámci páchania cezhraničnej trestnej činnosti. Preto bolo potrebné vytvoriť právny rámec pre justičnú spoluprácu pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky na území iného členského štátu EÚ. Autor predstavuje justičnú spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ pri odpočúvaní telekomunikačnej prevádzky na základe Európskeho vyšetrovacieho príkazu. Zaoberá sa jednotlivými možnosťami, keď je Slovenská republika vydávajúci, ale aj vykonávajúci štát. Na záver poukazuje na niektoré aplikačné problémy pri realizácii Európskeho vyšetrovacieho príkazu na odpočúvanie. In the lastdecade telecommunications technology has undergone enormous development, particularly in the field internet, mobile and satellite telecommunications. Telecommunication devices are often used even by perpetrators in the context ofcross border criminal activities. It was therefore necessary to create a legal framework for judicial co-operation when interception and recording of telecommunications is performed in the territory of another Member State. The author presents judicial cooperation between EU Member States in the interception of telecommunications based on the European investigation order. He deals with eventualities when the Slovak Republic is the issuing state but also the executing state. Finally, he points to some application problems in the execution ofthe European investigation orderfor interception of telecommunications.

Autor reaguje na článok "Zmeny v ukladaní a výkone trestov", uverejnený v Justičnej revue č. 4/2020. S niektorými tam uvedenými názormi nesúhlasí a prezentuje vlastné názory. Ako člen komisie, ktorá sa podieľala na príprave predmetných legislatívnych návrhov, sa pokúša v širších súvislostiach vysvetliť dôvody legislatívnych zmien a prezentuje svoju interpretáciu uvedených legislatívnych zmien. The author responds to the article "Changes in Imposition and Sentence Enforcement', published in The Judicial review no 4/2020. He disagrees with some of the views listed there and presents his opinions. As a member of the commission, which participated in the preparation of the concerned legislative proposal, he tries in broader context to explain the reasons for legislative changes and presents his interpretations of this changes.

Európska únia a boj proti extrémizmu Doc. JUDr. Jozef Záhora PhD. Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy, Bratislava. ZÁHORA, J.: Európska únia a boj proti extrémizmu . Právny obzor, 93,...