Národná rada Slovenskej republiky dňa 16. marca 2023 schválila novelu
Trestného poriadku č.
111/2023 Z. z., s účinnosťou od 1. mája 2023. Predmetná novela dopĺňa do
Trestného poriadku ustanovenie
§ 106a, obsahom ktorého je špecifický postup pri prehliadke priestorov, v ktorých advokát vykonáva advokáciu, pokiaľ sa tam môžu nachádzať listiny, ktoré obsahujú skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti advokáta.
1)
Návrh zákona bol predložený na základe poslaneckej iniciatívy.
2)
Na základe pozmeňujúceho návrhu bolo predmetné ustanovenie počas legislatívneho procesu pozmenené.
3)
Podľa dôvodovej správy cieľom predloženého návrhu bolo zabezpečiť riadny procesný postup prehliadky priestorov výkonu advokácie tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu práv občanov a k svojvoľným a nezákonným postupom orgánov činných v trestnom konaní. Rovnako sa návrhom poskytuje ochrana tretím osobám, voči ktorým advokát vykonáva svoju profesijnú činnosť nesúvisiacu s prebiehajúcim trestným konaním a prehliadkou.
Pri domových prehliadkach alebo prehliadkach iných priestorov, kde advokát vykonáva advokáciu, dochádza k situáciám, keď písomnosti alebo elektronické nosiče, ktoré sú predmetom prehliadky, obsahujú informácie, na ktoré sa vzťahuje zákonná povinnosť mlčanlivosti a ktoré nie sú predmetom prehliadky v zmysle príkazu na prehliadku, teda nemajú žiadnu výnimku z povinnosti mlčanlivosti.
Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť
4)
o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, ak osobitný predpis
5)
neustanovuje inak. Z toho vyplýva, že advokát má k dispozícii údaje o širšom okruhu osôb, ktoré musia byť predmetom ochrany a ktoré nemajú súvis s konkrétnym predmetom prehliadky.
V zahraničnej literatúre sa mlčanlivosť advokáta označuje aj ako "
Legal Professional Privilege
".
6)
Rozumie sa tým ochrana dôvernosti informácií, ktoré klient zveril svojmu advokátovi, aby neboli použité proti nemu. Tento inštitút poskytuje každému jednotlivcovi záruku, že sa môže slobodne obrátiť na advokáta so žiadosťou o právnu pomoc. Ochrana je založená na dôvernom vzťahu medzi advokátom a klientom a na dôvere klienta, že vo vzťahu k poskytnutým informáciám advokát vo vzťahu k tretím osobám zachová mlčanlivosť. Dôvernosť komunikácie medzi advokátmi a klientom sa vzťahuje na všetky informácie poskytnuté medzi klientom a advokátom, ktoré súvisia s predmetom konania a sú oznámené pred začatím poskytovania právnych služieb, počas poskytovania služieb, rovnako aj po ich skončení.
7)
Prehliadka advokátskej kancelárie v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva
Ochrana dôvernosti komunikácie advokáta a klienta je jedným z prvkov právneho štátu a má ústavnoprávny rozmer, ako aj ľudsko-právny rozmer. Ide o povinnosť advokáta a právo klienta, ktoré je súčasťou ústavného práva na spravodlivý proces a ochranu súkromia. Do sféry súkromia patria všetky záležitosti jednotlivcov, ktoré nemôže štát alebo iná súkromná osoba bezdôvodne získavať a o ktorých nemožno informovať verejnosť.
8)
J. Svák súkromie chápe ako intímny svet človeka, ktorý je uzatvorený pred verejnosťou a najmä pred akýmikoľvek zásahmi štátu.
9)
Uvedené právo zaručuje každej osobe možnosť slobodne a samostatne rozhodovať o tých svojich záležitostiach, ktoré sa uznávajú za súkromie. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR (ďalej aj
"Ústavný súd"
), právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromnej sféry jednotlivca zahŕňa nielen negatívnu povinnosť štátu zdržať sa mocenského zásahu, ale aj jeho pozitívny záväzok prijať účinné opatrenia na zabezpečenie jeho efektívnej ochrany.
10)
Garancie práva na súkromie sú poskytované najmä v
čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
11)
(ďalej len
). V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR
12)
je ochrana súkromia zakotvená v
čl. 19 ods. 3 a
čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky
13)
(ďalej len
a
čl. 10 ods. 3 a
čl. 13 Listiny.
14)
Podľa
čl. 8 ods. 1 Dohovoru má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. V zmysle
ods. 2 citovaného článku Dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, alebo ochrany práv a slobôd iných.
Pri posudzovaní zásahov štátu do práva na súkromie v zmysle citovaného článku, Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len
"ESĽP"
alebo
"Súd"
) uplatňuje mechanizmus postupnosti skúmania niekoľkých hľadísk. V prvom rade skúma, či daný skutkový stav možno
ratione materiae
považovať za súčasť práva na súkromie. Po kladnej odpovedi na túto otázku ESĽP následne pristupuje k posúdeniu kritéria
legality
zásahu, jeho
legitimity
a napokon jeho
proporcionality
. Ak ESĽP dospeje k negatívnej odpovedi pri niektorej z týchto otázok, ďalej už v posudzovaní zásahov štátu do práva na súkromie nepokračuje.
15)
V zmysle judikatúry ESĽP sa
"obydlím"
rozumie aj sídlo spoločnosti,
16)
kancelárske priestory
17)
či priestory určené pre profesijné a obchodné aktivity, resp.
advokátska kancelária
.
18)
V posledne citovanom rozsudku Súd skonštatoval, že ochrana súkromia
čl. 8 Dohovoru sa vzť
