Príspevok je zameraný na aktuálne otázky povinného očkovania maloletých detí, keď na Slovensku, ale aj v zahraničí rezonujú v súčasnosti predovšetkým v laickej verejnosti a tiež na sociálnych sieťach diskusie o tom, či je tento systém na jednej strane vhodný z hľadiska zdravotného stavu obyvateľstva, a to z obavy pred vakcináciou a jej údajnými nežiaducimi účinkami a na strane druhej zaoberaním sa nevyhnutne otázkou, či pri prechode na systém dobrovoľného očkovania by nám hrozil návrat infekčných chorôb.
Je povinné očkovanie maloletých detí zásahom do súkromnej integrity občana?
JUDr.
Jozef
Milučký
Najvyšší súd SR
Poznámky1)
Predmetný článok o povinnom očkovaní maloletých detí v spojení s predmetným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je pre právnu prax významný z toho dôvodu, že vzhľadom na svoje vyargumentované odôvodnenie je i z pohľadu komunitárneho práva inštruktážnym návodom pre rozhodovanie všeobecných súdov Slovenskej republiky aj v iných odborných agendách, v prípadoch, keď je namietaný zásah zo strany štátu do práva na rešpektovanie súkromného života. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR možno vyvodiť v súvislosti s problematikou povinného očkovania maloletých detí záver, že právo na rešpektovanie súkromného života [článok 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor")] nemožno považovať za právo absolútne. Fyzická integrita človeka je obsiahnutá v koncepte "súkromného života", pričom povinný lekársky zásah, ak je čo i len minimálnej dôležitosti, činí zásah do tohto práva. Povinné očkovanie potom ako nedobrovoľná lekárska starostlivosť rovnako činí zásah do práva na rešpektovanie súkromného života, ktoré zahŕňa osobnú, fyzickú a mentálnu integritu garantovanú článkom 8 ods. 1 Dohovoru. Treba však zdôrazniť, že takýto zásah neznamená však automaticky porušenie práva, ak je vykonaný v súlade so zákonom, ak sleduje legitímny cieľ ochrany zdravia a je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti (článok 8 ods. 2 Dohovoru).
Považujem za potrebné zdôrazniť, že povinné očkovanie patrí k najvýznamnejším protiepidemickým opatreniam v oblasti primárnej starostlivosti. V súčasnosti sa v Slovenskej republike detská populácia povinne očkuje proti desiatim prenosným ochoreniam. Dosiahnutie vysokej úrovne zaočkovania detskej populácie je základnou podmienkou pre udržanie veľmi dobrej epidemiologickej situácie vo výskyte ochorení preventabilných očkovaní. Rodičia, ktorí neumožnia, aby ich dieťa bolo očkované napriek lekárskym odporúčaniam a zákonnej povinnosti, zbavujú svoje dieťa jeho práv na ochranu zdravia. Rodičia si neuvedomujú, že odmietnutím očkovania nevystavujú riziku ochorenia len vlastné dieťa, ale zároveň aj ďalšie deti vnímavé voči infekcii, ktoré nemôžu byť zaočkované zo zdravotných dôvodov.
Je potrebné tiež zdôrazniť, že odborný svet označuje 21. storočie za storočie vakcinológie. Je však na škodu veci, že jednostrannou medializáciou narastajú výhrady k očkovaniu u laickej verejnosti. Princíp povinného očkovania akceptuje aj Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá každoročne odporúča očkovacie stratégie na základe epidemiologickej situácie v jednotlivých regiónoch. Jednotlivé krajiny si vytvárajú národné imunizačné programy, v ktorých zohľadňujú aj aktuálnu epidemiologickú situáciu a princípy zdravotnej politiky.
Treba poukázať na skutočnosť, že v krajinách, kde je očkovanie dobrovoľné, sa vo väčšej miere vyskytujú epidémie infekčných ochorení. V európskych krajinách, kde je v súčasnosti zavedené povinné očkovanie, sa epidémie ochorení nevyskytujú, s výnimkou epidémií osýpok u rómskeho obyvateľstva v Rumunsku a Bulharsku, kde je zaočkovanosť tejto skupiny obyvateľstva veľmi nízka. Epidémie infekčných ochorení sa vyskytujú najmä v tých komunitách, kde je sústredených viac nezaočkovaných osôb. Rizikovými sú však aj nezaočkované osoby, ktoré