Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva - Z. A. a ďalší proti Rusku

Vydáno: 32 minút čítania
Dňa 21. novembra 2019 Veľká komora Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "Súd") vydala rozsudok vo veci Z. A. a ďalší proti Rusku (sťažnosti č. 61411/15, 61420/15, 61427/15 a 3028/16). Vec sa týkala neprimerane dlhého núteného pobytu sťažovateľov, ktorí boli žiadateľmi o azyl, v tranzitnej zóne medzinárodného letiska v Moskve a nevhodných podmienok, ktorým boli vystavení v dôsledku tohto pobytu.
Veľká komora rozhodla, že v namietanom prípade došlo k porušeniu článku 3 a 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor"), ktoré upravujú zákaz mučenia a právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.
Prípad sa začal podaním štyroch sťažností osobami rôznej národnosti proti Ruskej federácii v decembri 2015 a v januári 2016. Sťažovatelia namietali, že boli nezákonne držaní v tranzitnej zóne moskovského letiska v rozpore s článkom 5 ods. 1 Dohovoru, pričom tiež namietali, že podmienky ich zadržania boli neadekvátne a v rozpore s článkom 3 Dohovoru. Dňa 28. marca 2017 komora väčšinou hlasov (6 zo 7) rozhodla, že došlo k porušeniu článku 3 a článku 5 ods. 1 Dohovoru. K rozsudku bolo pripojené odlišné stanovisko sudcu Dedova. Komora do konania pripustila aj tretiu stranu, a to Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (ďalej len "úrad vysokého komisára").
V ďalšom texte uvádzame spracovanie rozsudku Veľkej komory Súdu z jeho anglického originálu.
 
SKUTKOVÝ STAV
 
Sťažovateľ Z. A.
Sťažovateľ bol pôvodom z Iraku. Z dôvodu pretrvávajúcich hrozieb zo strany Islamského štátu opustil v júni 2014 svoju krajinu a odišiel do Turecka. V júni 2015 odcestoval do Cíny. Ani v Turecku, ani v Číne mu nebol udelený azyl. V júli sa chcel zo Šanghaja vrátiť naspäť do Ankary cez Moskvu. Turecko mu však zamietlo vstup do krajiny z dôvodu, že nedisponoval vízami a tak bol vrátený naspäť do Moskvy. Dňa 27. júla 2015 na letisku Šeremetievo pri pasovej kontrole Pohraničná stráž Federálnej bezpečnostnej služby Ruskej federácie (ďalej len "pohraničná stráž") sťažovateľovi zadržala pas a neumožnila mu prejsť ďalej cez kontrolu. Následne sťažovateľ v súlade s ruským zákonom o utečencoch požiadal o priznanie postavenia utečenca. Ruský migračný úrad rozhodol o vydaní osvedčenia o preskúmaní žiadosti o priznanie postavenia utečenca vo veci samej (ďalej len "osvedčenie"). Samotné osvedčenie však sťažovateľovi doručené nebolo. Takéto osvedčenie by sťažovateľa oprávňovalo na umiestnenie do prechodného ubytovacieho zariadenia, na služby tlmočníka a prekladateľa a na informácie o priebehu konania o udelenie azylu, na stravovacie a komunálne služby, na finančný príspevok či na lekárske a farmaceutické služby.
V novembri 2015 ruské úrady zamietli sťažovateľovu žiadosť o udelenie azylu na základe toho, že
"príčinou prečo žiadateľ opustil Irak a prečo sa tam nechce vrátiť, sú ekonomické dôvody a zložitá sociálna a hospodárska situácia na území Iraku, nie hľadanie azylu".
Zamietnutie žiadosti bolo potvrdené aj okresným súdom. Vo februári 2016 úrad vysokého komisára sťažovateľa uznal za osobu, ktorá potrebuje medzinárodnú ochranu a započal proces presídlenia sťažovateľa.
V marci 2016 bol sťažovateľ vďaka úradu vysokého komisára presídlený do Dánska. Celkovo tak sťažovateľ strávil v tranzitnej zóne moskovského letiska približne 8 mesiacov. (ods. 11 - 14, 46 - 56)
 
Sťažovateľ M. B.
Sťažovateľ s palestínskym pasom odcestoval v apríli 2013 z pásma Gazy do Káhiry a následne do Moskvy, kde mu boli udelené ročné obchodné víza. Keďže sťažovateľ zotrval na území Ruska aj po vypršaní platnosti víz, v auguste 2015 ho ruský súd uznal vinným z porušenia migračných zákonov a rozhodol o jeho vyhostení naspäť do Gazy (cez Káhiru). V tom čase (august 2015) bol však hraničný priechod v meste Rafah uzavretý, preto po dvoch dňoch strávených v tranzitnej zóne na letisku v Káhire bol vyslaný naspäť do Moskvy. Na letisku Šeremetievo pohraničná stráž sťažovateľovi zadržala pas a neumožnila mu prejsť ďalej cez pasovú kontrolu.
Podobne ako prvý sťažovateľ, požiadal o priznanie postavenia utečenca. Ruské migračné úrady rozhodli o vydaní osvedčenia, avšak samotné osvedčenie mu nevydali a nakoniec aj žiadosť ako celok zamietli na tom z

Související dokumenty

Súvisiace články

Ústavnoprávne požiadavky prípustnosti obmedzenia práva na informácie držané štátom
Je povinné očkovanie porušením ľudských práv? Európsky súd pre ľudské práva odpovedá
Bona fide/dobromyseľný nadobúdateľ majetku
Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva - Ilias a Ahmed proti Maďarsku
Druhé poradné stanovisko Európskeho súdu pre ľudské práva podľa protokolu č. 16
Vykonávanie dôkazov - Príručka judikatúry ESĽP k čl. 6 dohovoru z trestnoprávneho hľadiska
Zdravotná kríza COVID-19 - Prehľad judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
Poradné stanovisko o právnej úprave odvolania [z funkcie verejného činiteľa]
Šport a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Verejné prejednanie veci - Príručka judikatúry ESĽP k čl. 6 dohovoru z trestnoprávneho hľadiska
ESĽP prijal žiadosť Najvyššie súdu Fínska o vydanie poradného stanoviska
Je povinné očkovanie maloletých detí zásahom do súkromnej integrity občana?
Núdzový stav v Slovenske republike z hľadiska medzinárodných ľudskoprávnych štandardov
Metódy smerujúce k definícii základných práv v praxi maďarského ústavného súdu
Aký je súčasný rating slobody a zdravia?
Antidiskriminačná klauzula.
Konflikt slobody prejavu a ochrany osobnostných práv osôb verejného záujmu v rozhodovacej praxi súdov
Platná právna úprava periodickej tlače vo svetle zásahov zákonodarcu a rozhodovacej praxe súdov.
Ochrana sociálnych práv v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.