Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva - Z. A. a ďalší proti Rusku

Vydáno: 32 minút čítania
Dňa 21. novembra 2019 Veľká komora Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "Súd") vydala rozsudok vo veci Z. A. a ďalší proti Rusku (sťažnosti č. 61411/15, 61420/15, 61427/15 a 3028/16). Vec sa týkala neprimerane dlhého núteného pobytu sťažovateľov, ktorí boli žiadateľmi o azyl, v tranzitnej zóne medzinárodného letiska v Moskve a nevhodných podmienok, ktorým boli vystavení v dôsledku tohto pobytu.
Veľká komora rozhodla, že v namietanom prípade došlo k porušeniu článku 3 a 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor"), ktoré upravujú zákaz mučenia a právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.
Prípad sa začal podaním štyroch sťažností osobami rôznej národnosti proti Ruskej federácii v decembri 2015 a v januári 2016. Sťažovatelia namietali, že boli nezákonne držaní v tranzitnej zóne moskovského letiska v rozpore s článkom 5 ods. 1 Dohovoru, pričom tiež namietali, že podmienky ich zadržania boli neadekvátne a v rozpore s článkom 3 Dohovoru. Dňa 28. marca 2017 komora väčšinou hlasov (6 zo 7) rozhodla, že došlo k porušeniu článku 3 a článku 5 ods. 1 Dohovoru. K rozsudku bolo pripojené odlišné stanovisko sudcu Dedova. Komora do konania pripustila aj tretiu stranu, a to Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (ďalej len "úrad vysokého komisára").
V ďalšom texte uvádzame spracovanie rozsudku Veľkej komory Súdu z jeho anglického originálu.
 
SKUTKOVÝ STAV
 
Sťažovateľ Z. A.
Sťažovateľ bol pôvodom z Iraku. Z dôvodu pretrvávajúcich hrozieb zo strany Islamského štátu opustil v júni 2014 svoju krajinu a odišiel do Turecka. V júni 2015 odcestoval do Cíny. Ani v Turecku, ani v Číne mu nebol udelený azyl. V júli sa chcel zo Šanghaja vrátiť naspäť do Ankary cez Moskvu. Turecko mu však zamietlo vstup do krajiny z dôvodu, že nedisponoval vízami a tak bol vrátený naspäť do Moskvy. Dňa 27. júla 2015 na letisku Šeremetievo pri pasovej kontrole Pohraničná stráž Federálnej bezpečnostnej služby Ruskej federácie (ďalej len "pohraničná stráž") sťažovateľovi zadržala pas a neumožnila mu prejsť ďalej cez kontrolu. Následne sťažovateľ v súlade s ruským zákonom o utečencoch požiadal o priznanie postavenia utečenca. Ruský migračný úrad rozhodol o vydaní osvedčenia o preskúmaní žiadosti o priznanie postavenia utečenca vo veci samej (ďalej len "osvedčenie"). Samotné osvedčenie však sťažovateľovi doručené nebolo. Takéto osvedčenie by sťažovateľa oprávňovalo na umiestnenie do prechodného ubytovacieho zariadenia, na služby tlmočníka a prekladateľa a na informácie o priebehu konania o udelenie azylu, na stravovacie a komunálne služby, na finančný príspevok či na lekárske a farmaceutické služby.
V novembri 2015 ruské úrady zamietli sťažovateľovu žiadosť o udelenie azylu na základe toho, že
"príčinou prečo žiadateľ opustil Irak a prečo sa tam nechce vrátiť, sú ekonomické dôvody a zložitá sociálna a hospodárska situácia na území Iraku, nie hľadanie azylu".
Zamietnutie žiadosti bolo potvrdené aj okresným súdom. Vo februári 2016 úrad vysokého komisára sťažovateľa uznal za osobu, ktorá potrebuje medzinárodnú ochranu a započal proces presídlenia sťažovateľa.
V marci 2016 bol sťažovateľ vďaka úradu vysokého komisára presídlený do Dánska. Celkovo tak sťažovateľ strávil v tranzitnej zóne moskovského letiska približne 8 mesiacov. (ods. 11 - 14, 46 - 56)
 
Sťažovateľ M. B.
Sťažovateľ s palestínskym pasom odcestoval v apríli 2013 z pásma Gazy do Káhiry a následne do Moskvy, kde mu boli udelené ročné obchodné víza. Keďže sťažovateľ zotrval na území Ruska aj po vypršaní platnosti víz, v auguste 2015 ho ruský súd uznal vinným z porušenia migračných zákonov a rozhodol o jeho vyhostení naspäť do Gazy (cez Káhiru). V tom čase (august 2015) bol však hraničný priechod v meste Rafah uzavretý, preto po dvoch dňoch strávených v tranzitnej zóne na letisku v Káhire bol vyslaný naspäť do Moskvy. Na letisku Šeremetievo pohraničná stráž sťažovateľovi zadržala pas a neumožnila mu prejsť ďalej cez pasovú kontrolu.
Podobne ako prvý sťažovateľ, požiadal o priznanie postavenia utečenca. Ruské migračné úrady rozhodli o vydaní osvedčenia, avšak samotné osvedčenie mu nevydali a nakoniec aj žiadosť ako celok zamietli na tom z

Související dokumenty

Súvisiace články

Ústavnoprávne požiadavky prípustnosti obmedzenia práva na informácie držané štátom
Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva - Ilias a Ahmed proti Maďarsku
Druhé poradné stanovisko Európskeho súdu pre ľudské práva podľa protokolu č. 16
Vykonávanie dôkazov - Príručka judikatúry ESĽP k čl. 6 dohovoru z trestnoprávneho hľadiska
Zdravotná kríza COVID-19 - Prehľad judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
Poradné stanovisko o právnej úprave odvolania [z funkcie verejného činiteľa]
ESĽP prijal žiadosť Najvyššie súdu Fínska o vydanie poradného stanoviska
Šport a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Verejné prejednanie veci - Príručka judikatúry ESĽP k čl. 6 dohovoru z trestnoprávneho hľadiska
Je povinné očkovanie porušením ľudských práv? Európsky súd pre ľudské práva odpovedá
Bona fide/dobromyseľný nadobúdateľ majetku
Je povinné očkovanie maloletých detí zásahom do súkromnej integrity občana?
Právo na odpor jako ústavně zaručené právo a jeho specifika
Vybrané mechanizmy na ochranu pred diskrimináciou a násilím páchanom na ženách
Ľudské práva, slobody a hranice ich limitácie v čase pandémie - Uplatňovanie racionálnych predpokladov pri obmedzovaní ľudských práv a slobôd
Intersexuálne športovkyne ako hnacia sila transnacionálnej ochrany ľudských práv
Úřední změna pohlaví jako úvaha de lege ferenda?
Kopernikovský obrat cez feministickú teóriu práva
Platná právna úprava periodickej tlače vo svetle zásahov zákonodarcu a rozhodovacej praxe súdov.