Zdravotná kríza COVID-19 - Prehľad judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

Tento prípad sa týkal námietok sťažovateľa proti riešeniu zdravotnej krízy COVID-19 francúzskym štátom. Odvolávajúc sa na článok 2 (právo na život), článok 3 (zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania), článok 8 (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) a článok 10 (právo na slobodu prejavu) dohovoru, sťažovateľ namietal nesplnenie pozitívnych záväzkov štátu v oblasti ochrany života a fyzickej integrity osôb spadajúcich do jeho právomoci. Sťažoval sa najmä na obmedzenie prístupu k diagnostickým testom, preventívnym opatreniam a konkrétnym druhom liečby a na zásahy do súkromného života jednotlivcov, ktorí na vírus zomierali sami.

Po prvé, ESĽP pripomenul, že hoci právo na zdravie ako také nebolo medzi právami zaručenými v dohovore a jeho protokoloch, štáty mali pozitívnu povinnosť prijať vhodné opatrenia na ochranu životov osôb v rámci svojej jurisdikcie a chrániť ich fyzickú integritu, a to aj v oblasti verejného zdravia. V danom prípade sa ESĽP domnieval, že v dôsledku sťažnosti nemusí zisťovať, či si štát splnil tieto pozitívne záväzky. ESĽP uviedol, že sťažovateľ namieta opatrenia prijaté francúzskym štátom na potlačenie šírenia vírusu COVID-19 u celej populácie Francúzska, avšak nepreukázal, ako bol osobne dotknutý. Zopakoval, že neuznáva , čo znamená, že sťažovatelia sa nemôžu sťažovať na ustanovenie vnútroštátneho práva, domácu prax alebo verejné akty len preto, lebo sa zdajú byť v rozpore s dohovorom. Aby jednotlivec mohol tvrdiť, že je obeťou porušenia dohovoru, v zmysle článku 34 (individuálne sťažnosti) musí byť dotyčný jedinec schopný preukázať, že bol "priamo dotknutý" namietaným opatrením, to znamená, že musí predložiť odôvodnené a presvedčivé dôkazy o pravdepodobnosti, že dôjde k porušeniu, ktoré sa dotýka jeho osobne.

V danom prípade však ESĽP zistil, že sťažovateľ sa abstraktne sťažuje na opatrenia, ktoré prijala francúzska vláda na riešenie krízy COVID-19. Okrem toho, že tieto námietky vzniesol iba v prípade, keď intervenoval na podporu naliehavej žiadosti pred Štátnou radou, neposkytol žiadne informácie o svojom vlastnom stave a nevysvetlil, ako by mohli údajné nedostatky v konaní vnútroštátnych orgánov ovplyvniť jeho zdravie a súkromný život. ESĽP navyše usúdil, že ak by sťažovateľovi bola niekedy odmietnutá pomoc alebo starostlivosť v rámci všeobecných zdravotných opatrení, ktoré namietal, mohol by napadnúť zlučiteľnosť takéhoto odmietnutia s dohovorom na vnútroštátnych súdoch. Za týchto okolností ESĽP dospel k záveru, že sťažnosť predstavovala a sťažovateľ nemohol byť považovaný za obeť údajných porušení v zmysle článku 34 dohovoru.

Tento prípad sa týkal vysokoškolského pedagóga, ktorý namietal "zdravotné preukazy" zavedené vo Francúzsku v roku 2021, a ktorý na protest proti nim vytvoril hnutie. Na svojej webo- vej stránke navrhol, aby návštevníci vyplnili vopred vypísaný formulár, aby sa zvýšil počet sťažností podaných na ESĽP, čím by bol podaný istý druh hromadnej sťažnosti, pričom vcelku jednoznačným spôsobom zdôr