MAGUROVÁ, Z.: Vybrané mechanizmy na ochranu pred diskrimináciou a násilím páchanom na ženách. Právny obzor, 103, 2020, č. 6. s. 488 - 504.
Selected mechanisms for protection against discrimination and violence against women.
Violence against women as an extreme form of discrimination is one the most serious form of violation of the human rights of women. The CEDAW Committee may consider individual communications alleging violations of the Convention on the Elimination of All Forms of Discrimination against Women by States parties to the Optional Protocol. These paper focuses on three selected examples of individual complaints. One of them is the first merit decision of the Committee on the basis of the Optional Protocol. The second is the case in which a State party has for the first time recognized the binding nature of the decisions and recommendations of the Committee. The last one is the first Committee decision concerning Slovakia.Key words:
violence against women, discrimination, CEDAW Committee, communication1. Úvod
Na celom svete od 25. novembra - Medzinárodného dňa za odstránenie násilia páchaného na ženách
1)
- do 10. decembra - Medzinárodného dňa ľudských práv
2)
- prebiehajú kampane s názvom 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanom na ženách. Ide o symbolické prepojenie násilia páchaného na ženách a ľudských práv, ktoré poukazuje na to, že právo na život bez násilia je základným ľudským právom. V rámci kampaní mimovládne organizácie upozorňujú verejnosť na skutočnosť, že napriek dlhodobému úsiliu občianskej spoločnosti a medzinárodných i národných inštitúcií je násilie páchané na ženách stále jednou z najrozšírenejších foriem porušovania ich ľudských práv a zásahu do ľudskej dôstojnosti a jedným z najvypuklejších prejavov diskriminácie žien.
Vo svojom príspevku sa zameriavam na využitie mechanizmu individuálnej sťažnosti-oznámenia CEDAW výboru na troch príkladoch. Úvodným je v poradí prvé meritórne rozhodnutie výboru na základe opčného protokolu. Druhým je prípad, na ktorého základe zmluvná krajina prvýkrát uznala záväznosť stanoviska Výboru na odstránenie diskriminácie žien. Tretím je v poradí prvé rozhodnutie výboru týkajúce sa Slovenska.
2. Ochrana ľudských práv žien a ochrana žien pred diskrimináciou
Ľudské práva a slobody, ako aj ich uplatňovanie a účinnú ochranu by mal štát zabezpečiť v rovnakej miere všetkým. Uvedomujúc si vysoké spoločenské nebezpečenstvo násilia páchaného na ženách a diskriminácie žien sa porušovaniu ľudských práv žien postupne začali venovať dokumenty na úrovni globálneho, regionálneho
3)
aj národného systému.
2.1 Univerzálny systém
Za určitý symbol možno považovať, že v rámci univerzálneho (globálneho) systému na ochranu ľudských práv žien boli v mesiaci december postupne prijaté Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW)
4)
v roku 1979, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách (DEVAW)
5)
v roku 1993 a Rezolúcia OSN o odstránení domáceho násilia na ženách z roku 2003
6)
, ktorá nadväzuje na, Viedenskú deklaráciu
7)
a Pekinskú deklaráciu a Akčnú platformu
8)
.
Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien definuje
diskrimináciu žien
(CEDAW) v článku 1 ako "akékoľvek rozlišovanie, postihovanie alebo zvýhodňovanie na základe pohlavia, ktorých účelom alebo účinkom je poškodiť alebo porušiť uznávanie, užívanie alebo uplatňovanie ľudských práv a základných slobôd v politickej, ekonomickej, spoločenskej, kultúrnej, občianskej alebo vo všetkých ostatných oblastiach ženami bez ohľadu na ich manželský stav a na základe rovnosti mužov a žien." Dohovor upravil aj povinnosti štátov, ktoré na ochranu žien pred diskrimináciou musia urobiť. Princíp rovnoprávnosti sa musí odraziť v ich národných ústavách i ďalšej legislatíve, ktorá musí obsahovať aj prípadné sankcie zakazujúce akúkoľvek diskrimináciu žien.V súlade s článkom 17 Dohovoru nad jeho dodržiavaním vykonáva kontrolu Výbor na odstránenie diskriminácie žien, ktorý je zložený z expertiek a expertov zvolených zmluvnými stranami Dohovoru a nezávislých od vlád štátov. Zmluvné strany sú povinné každé štyri roky predkladať správy o legislatívnych, súdnych, administratívnych alebo iných opatreniach, ktoré prijali za účelom uvedenia Dohovoru do života a o pokroku, ktorý sa v tomto smere dosiahol. Výbor tieto správy kontroluje a zabezpečuje ich vyhodnocovanie. Mimovládne organizácie môžu výboru predkladať doplňujúce informácie k národným správam tzv. tieňové správy. Po preskúmaní správ a informácií zmluvných štátov vedie v rámci svojich zasadnutí konštruktívny dialóg. Následne výbor spracuje návrhy na záverečné zistenia a odporúčania.
K dohovoru prijal výbor aj tri
všeobecné odporúčania
9)
zamerané na násilie páchané na ženách - č. 12 (1987), č. 19 (1992), č. 35 (2017). Odporúčanie č. 19
10)
definuje rodovo podmienené násilie ako diskrimináciu a upravuje zodpovednosť štátu za správanie súkromných osôb, ak zanedbajú povinnú starostlivosť predchádzať porušovaniu práv alebo nie sú schopné vyšetriť alebo potrestať porušenie práv a páchanie násilia.Všeobecné odporúčanie č. 35
11)
o rodovo podmienenom násilí páchanom na ženách aktualizuje všeobecné odporúčanie č. 19 a v spojení s ním je potrebné ho aj interpretovať. Všeobecné odporúčanie č. 19, ako aj ďalšie medzinárodné dokumenty a mechanizmy pri pojme "násilie páchané na ženách" kladú dôraz na to, že ide o rodovo podmienené násilie. V súlade s tým odporúčanie č. 35 používa spresňujúci termín "rodovo podmienené násilie páchané na ženách", ktorý explicitne zdôrazňuje rodovo podmienené príčiny a dôsledky tohto násilia. Navyše, tento termín posilňuje chápanie násilia ako spoločenského, a nie individuálneho problému, pričom zdôrazňuje potrebu komplexných riešení a nielen zameranie na jednotlivé prípady, individuálnych páchateľov, obete/ženy, ktoré zažili alebo zažívajú násilie.
Všeobecné odporúčanie v