Metódy smerujúce k definícii základných práv v praxi maďarského ústavného súdu

The study analyses the methods of the protection of fundamental rights in Hungary. Article 8 of the Hungarian Constitution had been the basis of the protection of fundamental rights until the new Fundamental Law entered into force on the first January 2012. The new Fundamental Law textually implemented the former practice of the Constitutional Court based on Article 8 of the Constitution regarding the tests, methods of evaluation of the constitutional protection. The paper shows how the Constitutional Court formed the content of these tests during the almost two decades after the transition. The rule is explained by way of an -by- analysis of the terms of this paragraph and its interpretation by the Constitutional Court. The analysis shows that the fact that the protection of fundamental rights is a primary obligation of the state is not merely a declaration, but a regulative principle of constitutional democracy.

Nasledujúci príspevok bol pripravený v rámci výskumného projektu zameraného na komparáciu ústavného súdnictva v štátoch strednej Európy koncom roku 2011. Začiatkom roku 2012 v Maďarsku nadobudol účinnosť nový Základný zákon a náväzne aj nový zákon o ústavnom súde. Základný zákon Maďarska v článku 1 ods. 3 časti obsahuje formuláciu test možného obmedzenia základných práv, ktorý ešte na základe ústavného textu z roku 1989 vypracoval ústavný súd pred ústavodarným procesom v roku 2011. Tohto testu sa ústavný súd pridržiava aj v nových podmienkach. Aplikácia tohto testu zatiaľ nespôsobila väčšie spory, lebo jeho základ je možné vyvodiť z platného a účinného textu Základného zákona. Predložená štúdia opisuje proces vzniku a formovania tohto dôležitého testu v ústavnoprávnom živote Maďarska a jeho obyvateľov.

Prvého januára 2012 vstúpila do platnosti nová ústava Maďarska - t.j. Základný zákon. Nový Základný zákon už konkrétne obsahuje aj tú metódu skúmania ústavnosti, ktorú - keďže patričný normatívny text chýbal - Ústavný súd počas 20 rokov po zmene systému vytvoril na interpretáciu obsahu ústavy. Základný zákon v kapitole o slobode a zodpovednosti konštatuje, že "základné právo možno obmedziť v záujme uplatnenia iného základného práva alebo ochrany niektorej ústavnej hodnoty v nevyhnutne nutnej miere, v úmere k cieľu, ktorý sa má dosiahnuť a rešpektovaním podstatného obsahu základného práva".

Podľa skoršej formulácie Ústavného súdu (Základný zákon obsahuje zjednodušený, neskôr ešte spochybniteľný, prinajmenšom serióznejšiu interpretáciu si vyžadujúci variant tejto formulácie) najzložitejším, najprísnejším variantom meradla, resp. testu alebo skúšky, je nasledovné: štát môže siahnuť k prostriedku obmedzenia základného práva vtedy, ak ochrana alebo uplatnenie iného základného práva, resp. ochrana ústavnej hodnoty sa nedá dosiahnuť iným spôsobom. K ústavnosti obmedzenia základného práva teda nestačí, že k nemu dochádza v záujme ochrany iného základného práva alebo slobody, resp. v záujme iného ústavného cieľa, ale je potrebné aj to, aby obmedzenie zodpovedalo požiadavke úmernosti, teda dôležitosť cieľa, ktorý sa má dosiahnuť, a váha naštrbenia základného práva v záujme daného cieľa musia byť v úmere. Zákonodarca je počas obmedzenia povinný použiť najmiernejší prostriedok, ktorý je spôsobilý na dosiahnutie daného cieľa. Obmedzenie obsahu práva je protiústavné, ak k nemu dochádza bez donucovacích okolností, svojvoľne. [30/1992. (V. 26.) AB , ABH 1992, 169, 171.].¹⁾

Hlavné línie meradla základného výskumu sa vytvorili veľmi skoro, ale čo sa týka detailov, dodnes neexistuje dôsledne uplatnená prax zo strany Ústavného súdu, Ústavný súd používa testy s menšímí modifikáciami.²⁾ Rozdiely sú čiastočne zapríčinené tým, že ohľadom rozdielnych základných práv Ústavný súd aplikoval všeobecný test s koncepcionálne rozdielnou prísnosťou. Je otázne, či nová ústava, formulácia Základného zákona, resp. sama osebe tá skutočnosť, že pravidlo obmedzenia základných práv sa objavuje v normatívnom texte, zmení predchádzajúcu prax. Text Základného zákona stavia na praxi Ústavného súdu vytvorenej po zmene politického systému a uplatňovanej pred prvým januárom 2012 a Ústavný súd sa podľa očakávaní naďalej bude držať tejto praxe, v budúcnosti sa však pustí do upresnenia už existujúcich testov. Táto domnienka je pravdepodobná aj so zreteľom na to, že v prvom štvrťroku 2012 Ústavný súd vo viacerých uzneseniach vyriekol, že pokiaľ text novej ústavy zachováva text predtým platnej ústavy, tým pádom príslušnú prax Ústavného súdu uznáva pre seba ako záväznú, podobne ako v prípade ústavy platnej pred rokom 2012, sa na