Metódy smerujúce k definícii základných práv v praxi maďarského ústavného
súdu
Dr.
Fruszina
Gárdos-Orosz
PhD.
Ústav právnych vied Spoločenskovedného výskumného centra MAV,
Budapešť.
GÁRDOS-OROSZ, F.: Metódy smerujúce k definícii základných práv v praxi
maďarského ústavného súdu. Právny obzor, 96, 2013, č.4. s.404 - 420.
Methods towards the definition of fundamental rights in the practice of the Hungarian
Constitutional Court.
The study analyses the methods of the protection of fundamental rights in
Hungary. Article 8 of the Hungarian Constitution had been the basis of the protection of fundamental
rights until the new Fundamental Law entered into force on the first January 2012. The new
Fundamental Law textually implemented the former practice of the Constitutional Court based on
Article 8 of the Constitution regarding the tests, methods of evaluation of the constitutional
protection. The paper shows how the Constitutional Court formed the content of these tests during
the almost two decades after the transition. The rule is explained by way of an item
-by-item
analysis of the terms of this paragraph and its interpretation by the Constitutional Court. The
analysis shows that the fact that the protection of fundamental rights is a primary obligation of
the state is not merely a declaration, but a regulative principle of constitutional
democracy.Key words:
constitutional law, fundamental rights, protection of rights,
proportionality analyses of fundamental rightsNasledujúci príspevok bol pripravený v rámci výskumného projektu zameraného na komparáciu
ústavného súdnictva v štátoch strednej Európy koncom roku 2011. Začiatkom roku 2012 v Maďarsku
nadobudol účinnosť nový Základný zákon a náväzne aj nový zákon o ústavnom súde. Základný zákon
Maďarska v článku 1 ods. 3 časti
Sloboda a zodpovednosť
obsahuje formuláciu test možného
obmedzenia základných práv, ktorý ešte na základe ústavného textu z roku 1989 vypracoval ústavný súd
pred ústavodarným procesom v roku 2011. Tohto testu sa ústavný súd pridržiava aj v nových
podmienkach. Aplikácia tohto testu zatiaľ nespôsobila väčšie spory, lebo jeho základ je možné
vyvodiť z platného a účinného textu Základného zákona. Predložená štúdia opisuje proces vzniku a
formovania tohto dôležitého testu v ústavnoprávnom živote Maďarska a jeho obyvateľov."Základné práva a povinnosti stanoví zákon. Základné právo možno obmedziť len v záujme
realizácie iného základného práva alebo v záujme ochrany niektorej z ústavných hodnôt, a to len v
bezpodmienečne potrebnej miere, proporcionálne s cieľom, ktorý je potrebné dosiahnuť, a rešpektujúc
podstatný obsah základného práva."
"Az alapvető jogokra és kötelezettségekre vonatkozó szabályokat törvény állapítja meg.
Alapvető jog más alapvető jog érvényesülése vagy valamely alkotmányos érték védelme érdekében, a
feltétlenül szükséges mértékben, az elérni kívánt céllal arányosan, az alapvető jog lényeges
tartalmának tiszteletben tartásával korlátozható."
Prvého januára 2012 vstúpila do platnosti nová ústava Maďarska - t.j. Základný zákon. Nový
Základný zákon už konkrétne obsahuje aj tú metódu skúmania ústavnosti, ktorú - keďže patričný
normatívny text chýbal - Ústavný súd počas 20 rokov po zmene systému vytvoril na interpretáciu
obsahu ústavy. Základný zákon v kapitole o slobode a zodpovednosti konštatuje, že "základné právo
možno obmedziť v záujme uplatnenia iného základného práva alebo ochrany niektorej ústavnej hodnoty v
nevyhnutne nutnej miere, v úmere k cieľu, ktorý sa má dosiahnuť a rešpektovaním podstatného obsahu
základného práva".
Podľa skoršej formulácie Ústavného súdu (Základný zákon obsahuje zjednodušený, neskôr ešte
spochybniteľný, prinajmenšom serióznejšiu interpretáciu si vyžadujúci variant tejto formulácie)
najzložitejším, najprísnejším variantom meradla, resp. testu alebo skúšky, je nasledovné: štát môže
siahnuť k prostriedku obmedzenia základného práva vtedy, ak ochrana alebo uplatnenie iného
základného práva, resp. ochrana ústavnej hodnoty sa nedá dosiahnuť iným spôsobom. K ústavnosti
obmedzenia základného práva teda nestačí, že k nemu dochádza v záujme ochrany iného základného práva
alebo slobody, resp. v záujme iného ústavného cieľa, ale je potrebné aj to, aby obmedzenie
zodpovedalo požiadavke úmernosti, teda dôležitosť cieľa, ktorý sa má dosiahnuť, a váha naštrbenia
základného práva v záujme daného cieľa musia byť v úmere. Zákonodarca je počas obmedzenia povinný
použiť najmiernejší prostriedok, ktorý je spôsobilý na dosiahnutie daného cieľa. Obmedzenie obsahu
práva je protiústavné, ak k nemu dochádza bez donucovacích okolností, svojvoľne. [30/1992. (V. 26.)
AB , ABH 1992, 169, 171.].1)
Hlavné línie meradla základného výskumu sa vytvorili veľmi skoro, ale čo sa týka detailov,
dodnes neexistuje dôsledne uplatnená prax zo strany Ústavného súdu, Ústavný súd používa testy s
menšímí modifikáciami.2) Rozdiely sú čiastočne zapríčinené tým, že ohľadom
rozdielnych základných práv Ústavný súd aplikoval všeobecný test s koncepcionálne rozdielnou
prísnosťou. Je otázne, či nová ústava, formulácia Základného zákona, resp. sama osebe tá skutočnosť,
že pravidlo obmedzenia základných práv sa objavuje v normatívnom texte, zmení predchádzajúcu prax.
Text Základného zákona stavia na praxi Ústavného súdu vytvorenej po zmene politického systému a
uplatňovanej pred prvým januárom 2012 a Ústavný súd sa podľa očakávaní naďalej bude držať tejto
praxe, v budúcnosti sa však pustí do upresnenia už existujúcich testov. Táto domnienka je
pravdepodobná aj so zreteľom na to, že v prvom štvrťroku 2012 Ústavný súd vo viacerých uzneseniach
vyriekol, že pokiaľ text novej ústavy zachováva text predtým platnej ústavy, tým pádom príslušnú
prax Ústavného súdu uznáva pre seba ako záväznú, podobne ako v prípade ústavy platnej pred rokom
2012, sa na